Chorvátsko

Chorvátsko je krajinou s tisícročnou históriou a kultúrou. Jeho územie sa rozprestiera v južnej časti Panónskej nížiny a pozdĺž východného pobrežia Jadranského mora. V tomto priestore sa od nepamäti stretávala kultúra stredoeurópska a stredomorská. Historický vývin Chorvátska je čiastočne podobný Slovenskému. Do r. 1918 bolo súčasťou Rakúsko - Uhorska. Neskôr patrilo do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, od r. 1929 do Juhoslávie a od roku 1945 patrilo pod Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia. Súčasná Chorvátska republika bola založená v r. 1990 a medzinárodne uznaná začiatkom r. 1992. Jednotkou chorvátskej meny je Kuna, ktorá sa delí na 100 Lip. Podľa najnovšieho sčítania ľudu, dnes v tejto krajine, jednej z najmladších európskych štátov s parlamentnou demokraciou žije okolo 4,8 milióna obyvateľov. Najviac, 78,1% je Chorvátov, 12% Srbov. Čo do náboženstva najviac 76,5% je rímskych katolíkov, 11% je pravoslávnych veriacich. Priemerná hustota zaľudnenia je 81 obyvateľov na km2. Priemerná dĺžka života u mužov je 68 a u žien 76 rokov. Oficiálnym jazykom je chorvátčina resp. Srbochorvátčina. Miera inflácie dosahuje 4% a hlavnými obchodnými partnermi tohto štátu sú Nemecko, Rakúsko, Taliansko a Slovinsko.

Chorvátsko je nielen jednou z najmladších ale, svojou rozlohou 56 538 km2 pevniny (Slovensko - 49 014km2) a 31 900 km2 priľahlého mora, aj jedným z najmenších európskych štátov. Dĺžka pobrežia je vrátane 1 185 ostrovov 5740km a bez ostrovov 2040km. Zo spomenutých 1185 ostrovov je iba 66 obývaných. Na neobývaných ostrovoch sa stáva populárna nová netradičná forma cestovného ruchu - Robinsonovská dovolenka.
Pre pobrežie Jadranu sú charakteristické dlhé teplé letá bez dažďov, dlhé teplé jesene a mierne zimy. Typický je aj vysoký počet slnečných dní - priemerne 2 600 hodín ročne. Čo sa týka flóry, nájdeme tu palmy a rôzne okrasné rastliny a kry ako agávy, oleandre, cyprusy, figovníky, akácie, pomarančovníky, citrusovníky, ktoré na toto územie priviezli námorníci z celého sveta a vďaka miernému subtropickému podnebiu sa tieto rastliny dobre udomácnili.
Spomeňme aj olivovníky, ktoré sú typickými gréckymi stromami. Olivy a olivovníky boli známe už v antickej dobe, kedy boli hlavným obchodným artiklom a vyvážali sa do Ríma a do vzdialených provincií rímskeho impéria.

Jadranské more je všeobecne považované za jedno z najkrajších a je najčistejším morom na svete splňujúce najprísnejšie kritéria, ktoré stanovilo Európske spoločenstvo.

Členitosťou pobrežia je Jadran prvý v Stredomorí a druhý v Európe. Za svoju povestnú modrú farbu a priezračnosť vďačí Jadran skalnatému pobrežiu, malému množstvu planktónu, nízkemu obsahu nitrátov a fosfátov (aspoň zatiaľ) a vysokému obsahu soli - 38,9g v 1 litri vody. Priezračnosť vody je taká vysoká, že z lietadla možno na otvorenom mori rozoznať svetlé predmety až do hĺbky 56m. Vďaka tomu a tiež bohatosti podmorského sveta sa Jadran považuje za raj pre potápačov. Priemerná teplota mora je 17,6 stupňov. V lete stúpa na 23 až 27 stupňov. Najteplejšie more je v auguste a túto teplotu si udržiava do jesene. Chorvátske pobrežie je považované za najteplejšie pobrežie v Jadranskom mori.
Existujú vedecké dôkazy o tom, že sa Jadranské more zväčšuje na úkor pevniny. Svedčia o tom aj pozostatky antických osád, zatopené prístavné zariadenia. Presné merania dokazujú, že v súčasnosti stúpa hladina Jadranského mora v priemere o 2,5cm za rok t.j. 1m za 400 rokov.
No a keď už spomínam more, Chorvátsko má aj jedno prvenstvo. Práve tu sa ako prvé na svete v roku 1953 povolili nudistické pláže a nudizmus je, oproti iným štátom, plne tolerovaný.

Pre Chorvátov významnú úlohu hrajú vetry. Veria totižto, že vietor má vplyv aj na správanie sa a náladu človeka. Najväčšie vlnobitie spôsobuje vietor nazývaný JUGO, ktorý vanie z mora na pevninu a vytvára vlny až 5m vysoké a 30m dlhé. Prináša ťažký a vlhký vzduch, vodná triešť z vĺn sa rozstrekuje do výšky 100m a vietor ju odnáša so vzdialenosti až 500m od mora. V tom čase je vo vzduchu 5-15mg soli v m3 a mnohokrát viac jódu než vo vzduchu vo vnútrozemí. Pod vplyvom tohto vetra sú vraj všetci ľudia nervóznejší. Domáci veria, že je to vietor zhoršujúci náladu. Vzduch pri mori vtedy obsahuje 3x viac ozónu ako nad pevninou vo vnútrozemí, ďalej podstatne viac kyslíka a ďalších látok. Preto je veľmi prospešné pre zdravie ísť sa v tomto počasí prejsť po pobreží. Pod vplyvom ďalšieho vetra, tzv. BURY, čo je suchý, studený vietor vanúci od pevniny na more, dochádza vraj k zlepšeniu nie len počasia ale aj nálady.

Chorvátska kuchyňa sa vyvíjala pod rozličnými vplyvmi - tureckými, talianskymi, či maďarskými. Ale aj napriek tomu má svoje špecifické črty. Obľúbená je MANŠTRA - hustá zeleninová polievka, FUŽI - cestoviny s teľacím ragú, KRUMPIR - smažené zemiaky s cesnakom a vegetou. Keďže chorvátske mestečká sú vo veľkej miere pôvodne rybárskymi, vynikajúca gastronomická ponuka je spojená s plodmi mora, ale i s pečením baranov a volov.

Pohľad do vitrín reštaurácií špecializujúcich sa na pokrmy z rýb, chobotníc, ustríc, morských rakov je tým najlepším sprievodcom po morskom svete. Čo sa týka nápojov typická pre Chorvátsko je RAKIJA - pálenka z hrozna s naloženým ovocím alebo bylinkami. Obľúbené sú aj rôzne druhy predovšetkým bielych vín najvyššej úrovne.

Len málokto si pri návšteve Chorvátska uvedomí, že pero je vynálezom chorvátskeho inžiniera S. Penkala, ktorý ako prvý na svete v r.1906 vyrobil a patentoval mechanické a plniace pero. Dokonca aj obyčajná kravata má svoje korene práve tu. Ako prví si viazali šatku okolo krku chorvátski vojaci vo Francúzsku v 17st. Tzv. CROATA sa veľmi rýchlo stala módnou záležitosťou po celom svete. Na Chorvátsko, predovšetkým Split a Dalmáciu si veľmi rada spomínala aj kráľovná dokonalých kriminalistických príbehov Agáta Christi, ktorá tu strávila svoje druhé medové týždne.

V procese dezintegrácie bývalej Juhoslávie došlo k rozdeleniu vyše 2000km juhoslovanského pobrežia. Väčšina pobrežia patrí Chorvátskej republike, iba na severe od Arkaranu po Portorož patrí 46km Slovinsku, 6km severne od Dubrovníka Bosne a Hercegovine, asi 280 km od Boky Kotorskej po Ulcinj patrí Čiernej Hore.

Letovanie pri mori, lyžovačka v horách, poľovačka a rybačka, kúpele, zámky a posvätné miesta, horská turistika a ľahšie pešie túry, oddych pri zbere húb a liečivých rastlín, vidiecka a robinzonská turistika - to všetko a ešte aj oveľa viac poskytuje Chorvátsko, hoci je jednou z menších krajín Európy. Každé ročné obdobie a každý kraj poskytne tuná turistom niečo nové a neopakovateľné, toľko odlišné od každodennej všednosti. Tu sa ušľachtilé druhy rýb, rakov a mušlí cestou od mora na stôl vyhýbajú mraziarňam. A svetoznáme hľuzovky sa nedovážajú, ale hľadajú a nachádzajú v istrijských lesoch. Olivové sady a vinohrady, vzácne druhy vín, bohatá gastronomická ponuka, toľko odlišná od oblasti k oblasti, predajne plné dovozového a kvalitného domáceho tovaru, každého, kto navštívi Chorvátsko, obohatia popri pravej dovolenke novými ponukami. A široko - ďaleko známa pažská alebo lepoglavská krajka, creský alebo pažský syr, krištáľ, kožené predmety .. sú suveníry, ktoré budú chorvátske leto pripomínať aj počas chladných mestských zím európskych a mimoeurópskych metropol. A predsa, napriek úspešným turistickým rokom a veľkému množstvu turistov, ktorí mu dali prednosť pred vychýrenými európskymi miestami, Chorvátsko využilo iba časť toho čo má.

Vyhnúc sa nástrahám vlastného nadmerného rozvoja ono až teraz píše svoje najlepšie turistické strany s jasným zámerom, že nájde pravú mieru a tak sa vyhne pasci, do ktorej sa niektoré turistické zeme už dostali: stali sa obeťou vlastného nekontrolovaného turistického rozvoja. Teraz, keď je masová turistika na úpadku a neprehľadné turistické betónové bloky v niektorých krajinách sú turistom stále odpudzujúcejšie, oprávnene sa môže povedať, že nadchádzajú zlaté časy chorvátskeho cestovného ruchu. Tuná totiž ešte aj teraz môžete nájsť zátoku, ktorá je iba vaša, svoj strom alebo kvet. Tuná celkom určite znova nájdete a spoznáte sami seba.

DALMÁCIA A ZATON

Porozprávam vám jednu z mnohých povestí o prekrásnej Dalmácii. Dávno pradávno dala prekrásna princezná svojmu milému nesplniteľnú úlohu. Povedala: „Choď a nájdi takú krajinu, kde je toľko ostrovčekov ako hviezd na nebi, kde na stromoch rastú mušle a vo vode ležia ďatle, kde je more modrejšie ako moje oči a kde sú piesne krajšie ako spev vtákov, v ktorej je láska taká aká bude tvoja, keď takú zem nájdeš. Ak takú krajinu nájdeš, vezmem si ťa za muža.“ Mladý hrdina sa neveriac vydal hľadať takú zem. Našiel ju. A vy práve teraz tiež. Volá sa Dalmácia. Toľko povesť. Nevedno kto ju vymyslel, ale je isté, že tento prekrásny kút Chorvátska si skutočne získal povesť turistického raja.

Severozápadne od malebného historického mesta Zadar v severnej časti Dalmácie leží určite jedno z najkrajších letovísk - turistický komplex Zaton. Stredisko je situované neďaleko rovnomennej dediny v tichej zátoke chránenej pred silným vetrom. Kemping Zaton je súčasťou rekreačného mestečka s rozlohou vyše 100ha. Rozprestiera sa v borovicovom lese, ktorý lemuje pobrežie a je pre 5000 turistov. Je ideálnym miestom pre rodinnú dovolenku spojenú s aktívnym oddychom a zábavou. Pieskovo - kamienková pláž má dĺžku 1,5km, je mimoriadne vhodná pre malé deti i neplavcov a dotvára ucelený obraz oázy pokoja a prázdninového raja.
Podľa kategorizácie kempingov, ktorá sa uskutočnila minulý rok (1999), bol turistický komplex Zaton zaradený medzi 6 najlepších v Chorvátsku, označených 4 hviezdičkami. Okrem toho bol ocenený Zlatou kotvou (Zlatno sidro) – ako najlepšie turisticko-rekreačné zariadenie v Dalmácii v r.1999.