Zadar

Zadar - hlavné stredisko severnej Dalmácie a piate najväčšie mesto Chorvátska, má mimoriadny význam kultúrny, hospodársky, vzdelávací i historický. Je nielen priemyselným mestom (továreň na likéry), ale aj známym prímorským strediskom. V súčasnosti má cez 90 000 obyvateľov. Je obklopený viac než 100 ostrovmi, ostrovčekmi a skalami (16 obývaných a 118 neobývaných) a tromi národnými parkami: Kornáty, Paklenica a Plitvické jazerá. Leží v strede Chorvátska, kde sa spája sever s juhom. Je najstarším univerzitným mestom Chorvátska od r. 1396, kedy tu pôsobilo prvé veľučilište v Chorvátsku, ktoré sa rovnalo tým v Paríži, Bologni a Prahe. Súčasná filozofická fakulta pozostáva z 19 katedier. Ochrancami mesta sú sv. Zoilo, Šimon, Grisogonus a Anastázia. V r. 1899 tu bola založená turistická asociácia Liburnia na podporu turistického ruchu v meste. Stáva sa ohnisko chorvátskej kultúry a slobodomyseľných myšlienok. Tu žijú prví chorvátsky osvietenci. Tu bol v r. 1536 napísaný i prvý chorvátsky román Planina (Hory), ktorého autorom je Peter Zoranič – ninský šľachtic narodený a vychovaný v Zadare. Tu vychádzajú od r. 1806 i prvé noviny v chorvátskom jazyku Kraljski Dalmatin. Tu bola daná prvá narkóza éterom (10.3.1847), rok po Bostone.
Tunajšia továreň na likéry vyrába zo zvláštneho druhu višní (maraska) známu špecialitu maraskino a ďalšie špeciálne druhy destilátov, napr. horký likér pelinkovac.
Historická časť mesta sa rozkladá na malom aluviálnom polostrove v podobe zakotvenej lodi, ktorý je s novou časťou mesta spojený mostom. Jeho stáročné rany hreje slnko 2600 hodín ročne. Písomné zmienky naň trvajú už 2400 rokov.
Behom svojej histórie mal rôzne mená: Idassa, Jadera (názov spojený s nejakým hydrografickým termínom), Diadora, Zadar, Zara, Grad, .. V historických zmienkách z 9. st p.n.l sa Zadar spomína pod názvom Jadera ako osada Illýrskeho kmeňa, ktorého členovia boli výbornými námorníkmi, mali dobré kontakty s Grékmi a prístav v Zadare bol miestom odkiaľ odchádzali na obchodné plavby a kam sa z nich úspešne vracali. V 4. st p.n.l. bolo osídlené Grékmi, a tak v zápisoch z r. 384 pnl sa spomína pod názvom Idassa, Jadar a jeho obyvateľov nazývajú Iadassinoi (obyvateia Idassy resp. Jaderu). Rimania pod vedením Júliusa Cézara kolonizovali oblasť postupne od 2. st pnl a v r. 48 pnl ju dobyli a nazvali Colonia Iulia Iader. Vybudovali tu aquadukt, market, verejné kúpele, amfiteáter. Mesto podelili na obdĺžniky pomocou piatich pozdĺžnych a množstva priečnych ulíc.

Počas sťahovania národov v 3.-5. st dochádza k úpadku mesta pod vedením Ostrogótov, čo vrcholí v 5st zničením mesta zemetrasením. V 4.-6. st sa do mesta šíri kresťanstvo, stavajú sa kostoly a krstiteľnice. V r. 537 patril pod Byzantskú ríšu a rozvíjala sa tu predovšetkým námorná doprava. Po páde Salony (r. 645 – nájazdy Avarov a Slávov, najväčšie mesto na Jadranskom pobreží a sídlo Rímskej Dalmácie) sa stáva hlavným mestom Dalmácie (od 7. po 9.st), pretože ako jediné mesto na ostrove je schopné zabrániť nečakaným útokom z pevniny. Začiatkom 9. st patril pod Franskú ríšu. Aachenským mierom v r. 812 bol vrátený Byzancii. Jednania sa zúčastnil aj zadarský biskup Donat. V 10.-11. st majú vlastnú moc nad mestom chorvátski vládcovia, mesto sa rozvíja a mnohí ľudia cestujú do Zadaru za prácou. V r. 1069 po dohode s Konštantínopolom kráľ Petar Krešimir IV pripojil mesto k svojmu kráľovstvu. Po tom, čo v r. 1089 zomrel chorvátsky kráľ Dmitar Zvonimir padlo mesto pod nadvládu Maďarov. Už počas tohto obdobia sa Benátkam nepáči rozvoj mesta a jeho rozvíjajúci sa vplyv, a tak sa snažia získať mesto pre seba. Behom storočí mení svojich pánov. Bolo to jeho osudom. Vzdali sa aj jeho materského jazyka. Avšak predsa sa dočkal pápeža Alexandra III v r. 1177 „cum canticis illyricis“ – ľudia ho vítali chorvátskymi piesňami. Bol neúnavný v ochrane svojich práv a svojej slobody. Štyristo rokov vzdoroval Benátkam. V r. 1358 podpísali mierovú dohodu Louis I z Anjou a Benátky v prospech maďarsko-chorvátskeho kráľa. Obdobie 11.-14. st sa, aj napriek množstvu nečakaných útokov a utrpeniu, pokladajú za zlaté časy Zadaru. Stavajú sa nové kostoly napr. kostol sv. Anastázie (Sv. Stošija), mnohé budovy, verejné budovy, kláštory. V 15st prichádza k problému, kto sa dostane na trón a s ním k oslabeniu mesta. Uhorský a Chorvátsky kráľ Ladislav Neapolský, vidiac úpadok mesta, predal 31.7.1409 pobrežné osady vrátane Zadaru spolu so všetkými fiktívnymi právami na Dalmácii Benátčanom za 100 000 zlatých dukátov. Benátčania tu potom boli pánmi 400 rokov až do pádu Benátskej republiky za Napoleonovho ťaženia. Počas 16-17st sa pod hrozbou tureckej invázie stavajú nové opevnenia, no aj napriek tomu vplyvom úpadku remesiel a moru dochádza k celkovému úpadku mesta. Turci však mesto aj napriek 150 ročným snaženiam nikdy nepokorili. Za Napoleona a francúzskej nadvlády v r. 1806-13 bol Zadar súčasťou tzv. Ilýrijských provincií. Francúzov od 7.12.1813 až do konca 1sv vojny vystriedali Rakúšania. V r.

1875 zrúcali hradby s cieľom otvoriť mesto moru. Talianska neoprávnená okupácia Zadaru koncom r. 1919 a nakoniec pripojenie mesta a jeho najbližšieho okolia k Taliansku Rapallskou zmluvou značne brzdila hospodársky život mesta. V 2sv vojne bol Zadar veľmi ťažko postihnutý, keďže len ničivých náletov bolo 72 a takmer 2/3 – 65% pôvodných pamiatok mesta bolo zrovnaných so zemou. Juhoslovanské vojská ho dobyli v r. 1944. Vtedy mal Zadar iba 6000 obyvateľov. Udalosti posledných rokov (vojna 1991-1995 ukončená operáciou Búrka v auguste) priamo nezasiahli mesto. Vojna sa zastavila 4km od Zadaru. Mesto bolo iba ostreľované.
Dnes tu nájdete veľa antických i stredovekých pamiatok, z ktorých sa oplatí navštíviť najmä Rotundu sv. Donáta z 9. st, na výstavbu ktorej bol použitý aj materiál z pozostatkov neďalekého rímskeho fóra.

Rímske fórum

…


Tristoročná povesť dalmatínskeho ostrova Ugljan pretrvala dodnes. Keď Turci v 17. st zovreli do obkľúčenia Zadar a odrezali ho od vnútrozemského zásobovania, obyvateľom mesta pomohla prežiť úroda z neďalekého Ugljanu, ktorý potom dobrosrdečne nazvali domácou záhradou. Nasledujúce storočia zmenili svet, ale zelené polia, olivové háje, vinohrady a ovocné sady na ostrove stále vydávajú nezmenené svedectvo o pôvode tohto historického familiárneho vzťahu Zadarčanov k Ugljanu. Avšak dnes malebný ostrov patrí obyvateľom Zadaru len symbolicky.

Susedný Pašman je od Ugljanu oddelený 400-metrovým umelým prieplavom.