Sofia (Bulharsko)

Sofia je jediným veľkým mestom Bulharska a patrí medzi najstaršie mestá Európy. V r. 1879 mala Sofia 20 000 obyvateľov no v r. 1939 už 300 000. V súčasnosti tu žije okolo 1,25 milióna obyvateľov.
Už od antických čias bolo mesto známe množstvom minerálnych prameňov a aj dnes sa môže pýšiť ich rôznorodosťou.
História tohoto mesta začína v 3. tisícročí p. n. l. Práve z tohto storočia archeológovia odkryli stopy po osídlení. V 7. storočí sa na mieste dnešnej Sofie usídlil kmeň tráckych Serdov. Od nich pochádza prvý názov Sofie - Serdica. V tom čase bola Serdica dôležitou zastávkou na ceste, ktorá spájala východ so západom a viedla z Naisus-u (dnešná Juhoslávia) do Konštantínopola. Aj Rimania využili dôležitú polohu tohto sídla, ktoré bolo už na začiatku 1st mestom a to vynikajúco opevneným 12 m vysokými hradbami. V tom období ju starí Rimania nazývali Ulpia Serdica.
V čase Byzantskej ríše ju nazvali Triaditsa resp. Tradica = „medzi horami“, keďže je Sofia obklopená pohoriami. Neskôr ju Slovania premenovali na Sredets = „v strede“. Dnešné meno pochádza zo 14. storočia, kedy bola pomenovaná na počesť byzantskej princeznej Sofie. Hovorí sa však aj, že Sofia dostala svoje meno podľa sv. Sofie. V gréčtine slovo sofia znamená múdrosť.
Počas tureckej nadvlády (1382 – 1878) bola Sofia hlavným ekonomickým a kultúrnym centrom. Hlavným mestom sa stala až za tretieho Bulharského kráľovstva v roku 1870.
Je veľkou škodou, že množstvo historických pamiatok sa skrýva pod súčasnými modernými budovami. Najstaršou budovou Sofie je rotunda Sv. Juraja (Sveti Georgi), čo sú bývalé rímske kúpele. Pamätá si udalosti, ktoré sa v meste odohrali už v 4st. Neďaleko neho boli odkryté pozostatky rímskych stien, hradieb a vodovodu. Oplatí sa taktiež vidieť Chrám sv. Alexandra Nevského, ktorý bol dokončený v r. 1912 na počesť padlým ruským vojakom pri oslobodzovaní Bulharska od tureckej nadvlády. V krypte je stála výstava bulharského umenia. Najkomplexnejšiu kolekciu starovekého bulharského umenia nájdete v Národnom historickom múzeu. Katedrála sv. Sofie bola postavená na ruinách kostola zo 4. st. V 16. st. sa kostol zmenil na mešitu spolu s kostolom sv. Juraja. Katedrála bola čiastočne poškodená zemetrasením, po ktorom bola prestavaná do dnešnej podoby. Vo veľkej džámii, najvýznamnejšej tureckej stavbe s deviatimi kupolami je umiestnené archeologické múzeum s cennými zbierkami.
Ponad Sofiu sa týči 20 km dlhá, o niečo menej široká a 2290m vysoká Vitoša (Gerlachovský štít 2655m).

Na tomto vrchu turisti veľmi často navštevujú kamennú rieku Zlaté mosty, ktorú príroda vytvorila z obrovských balvanov. Kedysi dávno tu ryžovali zlato. Dnes už Sofijčania nechodia na Vitošu hľadať zlato, ale krásne zákutia, zalesnené stráne a vysokohorské lúky. Vitošu si chránia už po desiatky rokov ako národný park, aby sa v plnej kráse zachovala pre budúce generácie.