Osou riečnej sústavy je Váh, ktorý pramení ako Biely Váh v Zelenom lese a ako čierny Váh v severnom kotly, Kráľovej Hole. Koryto Váhu v kotline je 30-80 m široké a 1-3 m hlboké. Je schopné odvádzať len veľké jednoročné vady 80-180m3. s –1. Z hľadiska prietokovej kapacity a odtokových pomerov sú význačné spádové zlomy a zúženia. Spádové zlomy sú na prítokoch Váhu sú lokalizované v oblasti prechodu do kotliny. Na Váhu sa viažu na vyústenia väčších horských prítokov, napr. Boce, Smrečianky atď. Pravostranné prítoky a prítoky východnej časti majú väčší spád, väčšiu kinetickú energiu a v závislosti od toho sa vyznačujú menšou stálosťou koryta a väčším transportom splavenín. Celkove sa pohyb splavenín pohybuje na 100 tisíc m3 za rok.
Podľa súčiniteľa odtoku povrchovými tokmi odtečie približne 63% zrážok. Najviac zrážok odvádzajú bystrinné toky, ako sú napr. Belá (73%), Boca (72%) a Revúca (70%). Prietokové maximá sa vyskytujú v jarných mesiacoch (apríl, máj). V horských polohách sa presúvajú v závislosti od nadmorskej výšky až na mesiac jún. Najmenší prietok je v januári a vo februári. Prietoky v týchto mesiacoch sú ukazovateľmi minimálnej výdatnosti podzemných vôd Liptova. V letných mesiacoch sú prietoky relatívne vyrovnané. Tento všeobecne platný ročný režim ovplyvňujú zrážky. Nízku alebo vysokú vodnatosť tokov môžu v ktoromkoľvek mesiaci vyvolať nízke alebo vysoké zrážky. V Liptovskej kotline najväčšie povodne spôsobujú letné búrky. Letné prívalové vody sú nepravidelné a veľmi intenzívne. Jarné búrky, spojené s topením snehu v horských polohách, nespôsobujú mimoriadne veľké povodňové vlny. Trvajú však dlhšie a vyskytujú sa pravidelnejšie ako letné povodne. Letných povodní je v Liptovskej kotline všeobecne viac ako jarných. Výnimku tvorí len povodie Belej a niektorých ďalších pravostranných prítokov Váhu, ktoré nemajú veľký spád.

Klimatické podmienky

V hodnotách jednotlivých klimatických faktorov sú výraznejšie rozdiely len v najvýchodnejšej časti Liptovskej kotliny, a to približne od Liptovského Hrádku. Zrážkové pomery sú určované nadmorskou výškou a polohou vzhľadom na prevládajúce dažďonostné prúdenie. Z hľadiska polohy oproti prúdeniu má Liptovská kotlina nevýhodné postavenie. Leží v zrážkovom tieni Vysokých Tatier. Teploty sú ovplyvňované expozíciou a reliéfom, klesajú so vzrastajúcou nadmorskou výškou približne od 800m.n.m. Južné svahy sú výslnné a teplé, čo sa prejavuje aj na vlhkostných pomeroch. Táto skutočnosť akoby ich klimaticky posúvala do nižších polôh.