Priemerné teplotné hodnoty majú vzrastajúcu tendenciu v smere východ – západ a od okraja pohorí do stredu kotliny. V teplotách sú najväčšie rozdiely medzi východnou a západnou časťou. V marci dosahujú maximum 6,5 stupňov Celzia, v ostatných mesiacoch sa pohybujú v rozpätí 2-5 stupňov Celzia. Upätia priľahlých pohorí sú chladnejšie o 1-2 stupňov Celzia. Obdobie s teplotami vyššími ako 15 stupňov Celzia trvá 60-80 dní. Priemerná denná teplota 5 stupňov Celzia nastupuje na celom území takmer súčastne okolo 10. apríla. V priľahlých pohoriach sa oneskoruje približne o 5 dní na každých 100m.n.m. Snehová pokrývka sa udrží v priemere 5-6 mesiacov. Priemerná výška snehovej pokrývky v kotline je 10 – 15cm, vo vyšších polohách 30 – 50cm. Maximálna snehová pokrývka dosahuje 5-6 násobok priemernej pokrývky. Priemerný počet dní so snežením je 30-40, s oblačnosťou 50-60 a s bárkami 20-30. Priemerné trvanie slnečného svitu za rok je 2000 hodín. Z toho vo vegetačnom období 1400 hodín. V Liptovskej kotline prevláda západný vietor s maximálnou silou 5. Beaufortovho stupňa.
Maximum silných vetrov pripadá na január, február, marec a november, minimum pripadá na august, júl a čiastočne aj na september.

Pôdy
Najrozšírenejším pôdnym predstaviteľom sú hnedé pôdy(kambizeme) oglejené. Rozšírené sú najmú v západnej časti Liptovskej kotliny. Vyskytujú sa spravidla s hnedými pôdami, od ktorých sa líšia len rôzne intenzívnymi znakmi oglejenia a vyšším obsahom humusu. Na poľnohospodársky využívaných plochách pôdna reakcia a obsah živín závisia od hnojenia. V lesných pôdach sa pôdna reakcia pohybuje od 5 do 6,5 pH. Sorpčný komplex je nasýtený bázickými katiónmi na 50 %. Podľa zrnitostného zloženia sú to stredne ťažké až ťažké pôdy. Prevažne poľnohospodársky sa využívajú aj illimerizované pôdy(luvizeme) rozšírené na sprašových (svahových) hlinách prekrývajúcich terasové a glaciofluviálne štrky. Sú to spravidla oglejené pôdy, v iluviálnom horizonte hlinité, nižšie ílovito-hlinité. Pôdna reakcia a stupeň sorpčného nasýtenia závisia od intenzity oglejenia. Slabo oglejené pôdy sú slabo kyslé až neutrálne, stupeň sorpčného nasýtenia majú 75 %. Výrazne oglejené pôdy sú silne kyslé (pH 4,6), nasýtené sú na 58 % bázickými katiónmi.
Oglejené pôdy vystupujú najmä na upätí Vysokých Tatier. Charakteristické sú sezónnym prevlhčením pôdneho profilu v dôsledku heterogenity pôdotvorných substrátov. Sú to pôdy silne kyslé (pH 4-5), sorpčne nasýtené. Na vápnitých brekciách, vápencoch, dolomitoch a travertínoch sú rozšírené rendziny. V humusovom horizonte majú 2-8 % humusu.