Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Pôdno-ekologické pomery Liptovskej kotliny
Dátum pridania: | 21.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | pingus | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 409 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.8 |
Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 9m 40s |
Pomalé čítanie: | 14m 30s |
Pôdna reakcia je v celom profile neutrálna až slabo zásaditá. Sú to stredné až ťažké pôdy, ktoré majú sorpčný komplex nasýtený na viac ako 50 %. V inundačnej oblasti nív sú rozšírené protoaluviálne pôdy. V oblasti akumulácie aluviálnych uloženín na ne nadväzujú nivné pôdy typické a nivné pôdy karbonátové. V priterasových depresiách. resp. v nivných s pomalým odtokom podzemnej vody a na podmáčaných podsvahových zvetralinách, sú rozšírené glejové pôdy a rašelinové pôdy. Na oblasti nenarušené záplavami a prudkým kolísaním podzemnej vody sa viaže lužná pôda. Uvedení pôdni predstavitelia tvoria v Liptovskej kotline výraznú pôdnu katenu, charakteristickú kontrastnými mezokombináciami. Opatrenia k zvýšeniu pôdnej úrodnosti poľnohospodárskej pôdy
Agrotechnické spôsoby zúrodňovania pôd
Pôdy veľmi hlboké je potrebné podrývať. Podrývanie prevádzať na jeseň súčasne s hlbokou orbou za vhodných vlhkostných podmienok. Podrývanie pôd pri vyššej vlhkosti je málo účinné a má malú trvanlivosť. Týmto zúrodňovacím opatrením dosiahneme hlbšie prevzdušnenie pôdy. Plytké pôdy zásadne nepodrývať, stačí zachovávať pôvodnú hĺbku ornice. Podrývaním by dochádzalo k vynášaniu skeletu z podorničia do ornice. Pokiaľ ide o TTP tieto nie sú vhodné na rozoranie nakoľko sú buď silne svahovité alebo skeletnaté iba niektoré ktoré spĺňajú podmienky ako orné pôdy môžeme rozorať.
Agrochemické spôsoby zúrodňovania pôd
Prevažná časť poľ. pôdy sa vyznačuje kyslou pôdnou reakciou. Na týchto pôdach je potrebné prevádzať melioračné vápnenie t.j. vápnenie vyššími dávkami vápenatých hmôt. Cieľom melioračného vápnenia je odstránenie kyslej pôdnej reakcie a celkové zlepšenie pôdnej úrodnosti a zvýšenie efektívnosti hnojenia. Menšia časť pôd si vyžaduje udržovacie vápnenie t.j. vápnenie nižšími dávkami vápenatých hmôt. Cieľom udržovacieho vápnenia je udržanie terajšej priaznivej pôdnej reakcie. Vápnenie treba prevádzať na jeseň páleným vápnom, prípadne na ľahších pôdach mletým vápencom. Čo sa týka treba používať fyziologicky zásadité najmä na pôdach kyslých.
Agrobiologické spôsoby zúrodňovania pôd
Medzi tieto opatrenia zaraďujeme všetky opatrenia smerujúce k zvýšeniu humusu v ornici. Ide tu predovšetkým o hnojenie organickými hnojivami a to každý rok 25 % z celkovej výmery ornej pôdy. Organické hnojivá zlepšujú nielen biochemické ale i fyzikálne vlastnosti pôdy. Z organických hnojív treba používať maštaľný hnoj prípadne kvalitné komposty. Zaorávka sa musí previesť na jeseň strednou orbou.
Zdroje: Kontriš,J.: Pôdnoekologické a fytocenologické pomery lužných lesov Liptovskej kotliny. Bratislava: SAV,1981,166.s