Níl

Od staroveku sú obyvatelia Egypta sústredení okolo Nílu. Takisto
ako kedysi obývali prostí Felláhovia domy z nepálených tehál a rákosia.
Obydlia mali rovné strechy, služiace ako skladovacie a pracovné priestory.
Tesne priliehali hospodárske budovy pre chov úžitkových zvierat a okolo sa
rozprestierajú polia. Zavodňovacie kanály zaisťovali dobrú úrodu už za čias
Starej ríše. Dôležité boli záplavy od augusta do novembra, ktoré prinášali
okrem vlahy i úrodné bahno. Dnes je tok rieky regulovaný a systém zavlažovania využíva techniku. Keď však čerpadlá zlyhajú, nezostáva Felláhom nič iného, než tradičné ručné práce. Zavlažovací systém rozšíril
úrodné nílske údolie miestami až na 20 km pás. Brehy lemujú polia a porasty datlových pálm, figovníkov, olivovníkov, marhúľ a broskýň.
Už od dôb Starej ríše sa stalo obrábanie pôdy základom hospodárstva a tak boli divoko rastúce rastliny nahradené kultúrnymi plodinami. Drobní Felláhovia stále využívajú na poliach prevažne ručnú prácu a ťažné zvieratá. Tak to bolo už v staroveku, keď sa Egypt stal známou obilnicou
Stredomoria. Pôvodne pestovanú pšenicu doplnila neskôr kukurica a dnes
i ryža. Rozsiahle sú plantáže bavlníka a tabaku, pri ktorých pomáha i technika. Výtvarne diela dokladajú, že rybolov bol už v staroveku dôležitým
zdrojom obživy i zábavy obyvateľov nílskeho údolia. Ryby lovili do siete alebo ich nabodávali na kopiju. Takisto dnes vychádzajú rybári na člnoch
za úlovkom. Škoda, že zarybnenie nieje také aké bolo kedysi, pretože tunajší
obyvatelia vedia dosť veľa rybích receptov.