storočia, zvyšok dostavali o 200 rokov neskôr. Dnes je pod Michalskou vežou umiestnený „nultý kilometer“, od ktorého sa odpočítavajú vzdialenosti jednotlivých svetových metropol od Bratislavy. K Michalskej veži sa viaže niekoľko legiend: jedna hovorí o tom, že do istej doby jej chýbal hodinový ciferník na západnej strane, pretože obyvatelia židovskej štvrte odmietli svojho času prispieť na vežové hodiny. Modernejšia historka tvrdí, že skúšku úspešne zloží iba ten študent, ktorý pod Michalskou vežou nepreriekne nahlas ani jediné slovo, kým ňou neprejde.

Stará radnica (v prílohe) nedokázala poskytnúť priestory pre rozširujúci sa mestský úrad, mesto kúpilo pre potreby radnice susedný Primaciálny palác a Starú radnicu postupne začalo uvoľňovať pre Mestské múzeum. To vzniklo v roku 1868 ako najstaršie múzeum na Slovensku. O jeho založenie sa veľkou mierou zaslúžil Henrich Justi s kolegami z Prešporského okrášľovacieho spolku. V priestoroch Starej radnice je dnes zaujímavá expozícia dejín mesta, zatiaľ čo vo vedľajšom Apponyiho paláci sa nachádza expozícia vinohradnícko-vinárska a regionálna knižnica.

Veža Starej radnice (v prílohe) patrí medzi najznámejšie symboly nielen Starého Mesta, ale i celej Bratislavy. Prešporok bol prvým mestom v Hornom Uhorsku, ktoré malo vlastnú radničnú budovu. Jej terajšia podoba je však výsledkom zložitého architektonického vývoja s mnohými prestavbami a úpravami. Stará radnica vlastne vznikla spojením viacerých domov do radničného komplexu. Najstarším z nich bol dom richtára Jakuba II., neskôr mesto pripojilo susedný Ungerov dom a Pawerov dom. Dnes neodmysliteľný vstup do radnice z Hlavného námestia vznikol vybudovaním radničného podjazdu v roku 1442. Neskôr sa ešte radnica rozšírila o priestory Apponyiho paláca. Poslednú väčšiu rekonštrukciu realizovali v roku 1912. Pri obnove fasády veže sa zachovala vmurovaná delová guľa z čias ostreľovania mesta napoleonskými vojskami v roku 1809, ale aj tabuľa s ryskou, kam až siahala voda počas veľkých záplav v roku 1850.

Najslávnejšia bratislavská fontána (v prílohe) bola vybudovaná v roku 1572 ako verejný zdroj vody s prispením uhorského kráľa Maximiliána II. Aj preto fontána nesie jeho meno a je na nej podobizeň kráľa. Kamenársky majster A. Lutringer kráľa zobrazil ako obrneného rytiera na vrchole podstavca (detail v prílohe). Po viacerých úpravách však dnešná podoba fontány má už len pramálo spoločného s jej prvotným renesančným vzhľadom. Napriek tomu jej obľúbenosť sa nestratila, skôr naopak.