Ešte dnes zvyknú Bratislavčania z iných častí mesta hovoriť: "Ideme do mesta." Myslia tým práve centrum Bratislavy, Staré Mesto. Nachádza sa tu celý rad vzácnych historických stavieb, vrátane Hradu, Starej radnice, Primaciálneho paláca, uličiek Korza, Michalskej brány, palácov, chrámov, múzeí, galérií. Okrem toho, na území Starého Mesta je sídlo prezidenta republiky, Národnej rady, vlády, väčšiny ministerstiev a ďalších orgánov centrálnej štátnej správy. Staré Mesto je tiež domovom prestížnych divadelných scén, vysokých škôl a najznámejších obchodov.
Posledné desaťročie v Starom Meste charakterizovala masívna vlna rekonštrukcií celého historického jadra a desiatok pôvodných budov. Cieľom tejto práce je nahliadnuť prostredníctvom vybratých budov, miest, do historickej časti starého mesta spätej s dejinami stredoveku.

Dóm svätého Martina (v prílohe) je najväčším, najstarším a určite najvýstavnejším bratislavským chrámom. Vznikol na základe gotickej prestavby pôvodného Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorú od začiatku 14. storočia realizovali panovník a mestská rada. Prestavba trvala celé desaťročia. V rokoch 1563 až 1830 bol Dóm sv. Martina korunovačným kostolom, v ktorom sa odohralo celkom 19 slávnostných korunovačných ceremónií uhorských kráľov a kráľovien, vrátane Márie Terézie. Posledným veľkým okamihom v histórii chrámu bola oprava chrámového zvonu Wederin a opätovná inštalácia jeho piatich menších "súrodencov", ktorých Bratislave v rámci Slávnosti zvonov 11. novembra 2000 darovali predstavitelia hlavných miest piatich susedných štátov.

Ventúrska ulica (v prílohe) na bratislavskom Korze je jednou z dvoch najstarších ulíc Bratislavy. Svoj názov odvodzuje od rodiny Venturovcov - mešťanov pochádzajúcich z Talianska. Prví členovia tejto rodiny prišli do Bratislavy už v 13. storočí. Na Ventúrskej ulici je celý rad prekrásnych palácových stavieb, ako napr. palác Leopolda de Pauli (dom č. 13), Zichyho palác (dom č. 11), Pálffyho palác (dom č. 10), často nazývaný aj Mozartov dom kvôli údajnému koncertovaniu šesťročného Mozarta v ňom, alebo rokokový Erdödyho palác (dom č. 1) na samom začiatku ulice. Michalská veža (v prílohe) - známy symbol Bratislavy. Zároveň je jedinou zachovanou zo štyroch pôvodných brán, ktorými sa kedysi vstupovalo do stredovekého mesta. Svoje meno dostala po osade, ktorá sa v rannom stredoveku nachádzala pred bránou. Stavali ju celé storočia. Najstaršie sú prvé dve poschodia, ktoré pochádzajú z prvej polovice 14.

storočia, zvyšok dostavali o 200 rokov neskôr. Dnes je pod Michalskou vežou umiestnený „nultý kilometer“, od ktorého sa odpočítavajú vzdialenosti jednotlivých svetových metropol od Bratislavy. K Michalskej veži sa viaže niekoľko legiend: jedna hovorí o tom, že do istej doby jej chýbal hodinový ciferník na západnej strane, pretože obyvatelia židovskej štvrte odmietli svojho času prispieť na vežové hodiny. Modernejšia historka tvrdí, že skúšku úspešne zloží iba ten študent, ktorý pod Michalskou vežou nepreriekne nahlas ani jediné slovo, kým ňou neprejde.

Stará radnica (v prílohe) nedokázala poskytnúť priestory pre rozširujúci sa mestský úrad, mesto kúpilo pre potreby radnice susedný Primaciálny palác a Starú radnicu postupne začalo uvoľňovať pre Mestské múzeum. To vzniklo v roku 1868 ako najstaršie múzeum na Slovensku. O jeho založenie sa veľkou mierou zaslúžil Henrich Justi s kolegami z Prešporského okrášľovacieho spolku. V priestoroch Starej radnice je dnes zaujímavá expozícia dejín mesta, zatiaľ čo vo vedľajšom Apponyiho paláci sa nachádza expozícia vinohradnícko-vinárska a regionálna knižnica.

Veža Starej radnice (v prílohe) patrí medzi najznámejšie symboly nielen Starého Mesta, ale i celej Bratislavy. Prešporok bol prvým mestom v Hornom Uhorsku, ktoré malo vlastnú radničnú budovu. Jej terajšia podoba je však výsledkom zložitého architektonického vývoja s mnohými prestavbami a úpravami. Stará radnica vlastne vznikla spojením viacerých domov do radničného komplexu. Najstarším z nich bol dom richtára Jakuba II., neskôr mesto pripojilo susedný Ungerov dom a Pawerov dom. Dnes neodmysliteľný vstup do radnice z Hlavného námestia vznikol vybudovaním radničného podjazdu v roku 1442. Neskôr sa ešte radnica rozšírila o priestory Apponyiho paláca. Poslednú väčšiu rekonštrukciu realizovali v roku 1912. Pri obnove fasády veže sa zachovala vmurovaná delová guľa z čias ostreľovania mesta napoleonskými vojskami v roku 1809, ale aj tabuľa s ryskou, kam až siahala voda počas veľkých záplav v roku 1850.

Najslávnejšia bratislavská fontána (v prílohe) bola vybudovaná v roku 1572 ako verejný zdroj vody s prispením uhorského kráľa Maximiliána II. Aj preto fontána nesie jeho meno a je na nej podobizeň kráľa. Kamenársky majster A. Lutringer kráľa zobrazil ako obrneného rytiera na vrchole podstavca (detail v prílohe). Po viacerých úpravách však dnešná podoba fontány má už len pramálo spoločného s jej prvotným renesančným vzhľadom. Napriek tomu jej obľúbenosť sa nestratila, skôr naopak.

Azda k tomu prispela aj romantická legenda o Rytierovi Rolandovi, ktorý je údajne tou postavou na vrchole fontány. Tradičného ochrancu výsad stredovekých miest a patróna mestských privilégií prijali Bratislavčania natoľko, že o jeho zázračnej schopnosti vymysleli hneď niekoľko legiend.
Tá bratislavská hovorí o tom, že Rolandova fontána na Hlavnom námestí má zázračnú schopnosť pohybu. Vraví sa, že socha rytiera na vrchole piliera sa dokáže otočiť okolo svojej osi. Stáva sa to však len jedenkrát do roka. Tento pozoruhodný úkaz môžu vidieť iba niektorí. Tvrdí, že Rytier Roland - tradičný ochranca mestských práv a výsad - sa otočí, aby vzdal hold radným pánom, ktorí v minulosti zahynuli pri obrane mesta. Svojím mečom pritom pozdraví každú zo štyroch svetových strán, aby tak požehnal mestu, ktoré ochraňuje.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Stredoveká Bratislava - Staré mesto