spoločenstvo západoafrických štátov)
OAJ (Organizácia africkej jednoty)
Počet obyv.: 103 460 000 (údaj z roku 1991)
Stredná dĺžka života: 51 (m) 55 (ž)
Jazyky: angličtina, hauština, jorubčina, iboština
Gramotnosť:57%
Mena: naira(1 USD = 85 nair)
Nigéria, štát západnej Afriky, leži na pobreží otrokov v Guinejskom zálive s hlavným štátom Abuja. Susednými krajinami sú: KAMERUN, ČAD, NIGER a BENIN. V tejto najľudnatejšej krajine žije viac ako 100 mil. obyv. Hlavné štyri etnika sú: HAUSOVIA a FULBOVIA na severe krajiny, JORUBOVIA na juhozápade a IBOVIA na juhovýchode. Nigéria vzikla spojením ich území pod Britskou správou roku 1914 a nezávislosť získala v roku 1960.
Národ Ibov vyhlásil nezávislosť svojho územia, čo viedlo ku krvavej občianskej vojne (1967-70), v ktorej boli Ibovia a ich Biafranská republika porazení, Od tých čias brzdia hospodársky rast krajiny politické problémy.
Charakter krajiny určujú podnebné pásma. Juh pokrývajú dažďové lesy a sú vhodné na pestovanie kokosových orechov a na produkciu kakaa a palmového oleja. Juh je aj najhustejšie obývanou časťou Nigérie. Pestuje sa tu veľa plodín na samozásobovanie. Smerom na sever ubúda zrážok. Centrálny pás savany porastenej stromami je pomerne málo úrodný a riedko zaľudnený. Zriedkavé a nepravidelné zrážky na severe vyvažuje úrodná pôda, ktorá umožňuje husté osídlenie v okolí Kana a ďalších severných miest. Tieto mestá sa kedysi podielali na obchode naprieč saharou, ktorý zabezpečovali karavány. Základnou trhovou plodinou 20.storočia bola podzemnica olejná a na pobrežie ju dopravovali železnicou.
Poľnohospodárske výrobky prevažovali v Nigérií export až do 70.rokov. Potom v delte Nigeru objavili obrovské ropné ložiská, takže ropa v súčasnosti tvorí viac ako 90% vývozu. Rozvoj ropného priemyslu sprevadzal pokles exportu poľnohospodárskych plodín a aj domacej výroby potravín. Nigéria má dnes veľké medzinárodné dlhy a životná úroveň väčšiny obyvateľstva klesá. Aj priemysel sa rozvynul iba v obmedzenej miere. STREDOAFRICKA REPUBLIKA:
Samozásobovateľské poľnohospodárstvo spolu s lesníctvom je chrbtovou kosťou ekonomiky SAR s viac než 70% obyvateľmi žijúcimi v odľahlých oblastiach. Poľnohospodársky sektor produkuje polovicu HDP. Drevo predstavuje asi 16% príjmov z exportu a diamantový priemysel takmer 54%. Významným obmedzením ekonomického rozvoja je vnútrozemská pozícia, úbohý transportný systém, nekvalifikovaná pracovná sila a dlhy z minulosti od zle nasmerovanej makroekonomickej politiky. 50% devalvácia mien 14 frankofónnych afrických krajín z 12. januára 1994 malo zmiešané dôsledky na ekonomiku SAR. Vývoz diamantov, dreva, kávy a bavlny sa zvýšili a viedli k zvýšenému rastu HDP na 7% v roku 1994 a asi 5% v 1995.