Kúty Afriky

GABON:
Gabon sa teší 4-násobne vyššiemu príjmu na obyvateľa než väčšina podsaharských štátov (štátov strednej Afriky). Toto podporilo silné zníženie extrémnej chudoby, avšak kvôli veľkej nerovnosti v príjmoch veľká časť populácie je stále chudobná. Gabon bol závislý na ťažbe dreva a mangánu dovtedy, než bola nájdená ropa v pobrežných vodách na začiatku 70. rokov. Ťažba ropy momentálne predstavuje 50% HDP. Gabon čelí pohybu exportných cien jeho ropy, dreva, mangánu a uránu. I napriek nadbytku prírodného bohatstva, ekonomika kuľhá kvôli úbohému fiškálnemu manžmentu. V 1992 sa fiškálny deficit zvýšil na 2,4% HDP, a Gabon nedokázal prehodnotiť, resp. zrušiť zlé dohody o vládnych a súkromných pôžičkách. 50% devalvácia jeho frankofónnej meny 12. januára 1994 viedla k prudkému jednorázovému poklesu inflácie na 35%. V roku 1996 inflácia klesla na 6%. MMF poskytlo jednorázovú úverovú dohodu v 1994-95 a trojročnú rozšírenú finančnú pomoc (EFF) za mieru blízku komerčnej ku koncu 1995. Tieto dohody vedú k pokroku v privatizácii a fiškálnej disciplíne. Francúzsko poskytlo ďalšiu finančnú pomoc v jan. 1997 potom, ako Gabon splnil podmienky MMF pre polovicu 1996. V 1997 misia MMF v Gabone kritizovala vládu pre nadmerné utrácanie mimorozpočtových prostriedkov, nadmerné zadlžovanie sa z centrálnej banky a sklz v rozvrhu privatizácie a administratívnych reform. Zvýšenie cien ropy v 1999 pomohlo rastu, ale znižovanie produkcie prekážalo Gabonu v plnej realizácii potenciálnych ziskov. S pomocou zvýšených cien ropy rast bude pokračovať v 2000-01.
HDP parita kúpnej sily - 7,9 mld. USD
HDP reálna miera rastu 1,7%
HDP poľnohospodárstvo 10%, priemysel 60%, služby 30%
Inflácia 2,9%

Pracovná sila 600 000 z toho: poľnohospodárstvo 60%, služby a vláda 25%, priemysel a obchod 15%
Nezamestnanosť 21%
Rozpočet príjmy: 1,5 mld., výdavky: 1,3 mld.vrátane výdavkov na kapitál 302 mil. (všetko v USD)
Priemysel potravinársky, textilný, ťažba a spracovanie dreva, cement, spracovanie ropy, ťažba mangánu, uránu a zlata, chemický, oprava lodí
Rast priemyselnej produkcie 2,3%
Produkcia elektrickej enrigie 1,025 mld. kWh palivá,28%,hydro 72,2% 1998
Spotreba elektrickej energie 953 mil. kWh 1998
Poľnohospodárstvo kakao, káva, cukor, palmový olej, kaučuk, dobytok, okoume (tropické mäkké drevo), ryby
Export:
USA 68%, Čína 9%, Francúzsko 8%, Japonsko 3% 1998
Import 1,2 mld.

USD 1999 stroje a súčiastky, potravinársky tovar, chemikálie, ropné produkty, konštrukčné prvky--Francúzsko 39%, USA, Kamerun 5%, Holandsko 5%, Pobrežie slonoviny, Japonsko
Vonkajší dlh 4,6 mld. USD
Ekonomická pomoc 331 mil. USD
KAMERUN:
Kvôli jeho ropným zdrojom a dobrým poľnohospodárskym podmienkam, Kamerun je jednou z najlepšie obdarených ekonomík základnými poľnohospodárskymi produktami v podsaharskej Afrike. Stále však čelí mnohým vážným problémom, ktorým čelia iné rozvojové krajiny ako prezamestnanosť v štátnej správe a všeobecne neprijaznivé prostredie na podnikanie. Od 1990 sa vláda začala angažovať v rôznych programoch MMF a Svetovej banky na podnietenie podnikových investícií, zvýšenie efektívnosti v poľnohospodárstve, zdokonalenie trhu a kapitalizáciu národných bánk. Akokoľvek, vláda neuspela pri nasledovaní svojich cieľov pri týchto programoch. Najnovšia a momentálne najdôležitejšia dohoda o usporiadaní infraštruktúry bola podpísaná v októbri 1997 - strany dúfajú, že bude úspešnejšia. Ale zlá vláda a korupcia zanecháva problémy. Inflácia sa dostala pod kontrolu. Postup privatizácie zostávajúceho štátneho priemyslu by malo podporiť pokračujúci ekonomický rast v 2000.
HDP parita kúpnej sily - 31,5 mld. USD
HDP reálna miera rastu 5,2%
HDP na hlavu parita kúpnej sily 2000 USD
HDP poľnohospodárstvo 42%, priemysel 22%, služby 36%
Populácia pod hranicou biedy 40%
Inflácia 2,1%
Pracovná sila poľnohospodárstvo 70%, priemysel a obchod 13%, iné 17%
Nezamestnanosť 30%
Rozpočet príjmy: 2,23 mld., výdavky: 2,23 mld. (všetko v USD) 96/97
Priemysel: ťažba a spracovanie ropy, potravinársky priemysel, ľahký spotrebný priemysel, textílie, drevo
Produkcia elektrickej enrigie 3,285 mld. kWh
pevné palivá 2,59%, hydro 97,41%
Spotreba elektrickej energie 3,055 mld. kWh
Poľnohospodárstvo: káva, kakao, bavlna, kaučuk, banány, olejnaté semeno, obilie, koreňová zelenina, dobytok, drevo
Export 2 mld. USD 1999 ropa a ropné produkty, drevo, kávové bôby, hliník, káva, bavlna-Taliansko 25%, Španielsko 20%, Francúzsko 16%, Holandsko 7%
Import- 1,5 mld. USD 1999 stroje a elektrické súčiastky, dopravné prostriedky, palivá, potraviny-Francúzsko 25%, Nigéria 8%, USA 8%, Nemecko 6%
Vonkajší dlh 11,5 mld. USD
Francúzsko podpísalo dve dohody o pôžičke na 55 mil. USD v Septembri 1997 a v októbri 1997 Parížsky klub súhlasil so zníženímm oficiálneho dlhu na 50% a odložením splatnosti za prijateľných podmienok a konsolidáciou platieb na rok 2000
Keňa:
Rozprestiera sa vo východnej Afrike na rovníku pri pobreží Indického oceána, ktoré lemujú koralové plytčiny. Od brehov sa do vnútrozemia v šírke 150 km tiahne pobrežná nížina.

Väčšinu krajiny tvoria plošiny (Východoafrická plošina) s výškami nad 1000 m. V severo-južnom smere sa vinie jazerami vyplnená Východoafrická priekopová prepadlina. Po obidvoch stranách prepadliny sa dvíhajú vyhasnuté aj činné čadičmi budované sopky. Keňa dostala názov podľa najvyššieho vrchu krajiny Keňa (5199 m n. m.), čo v preklade znamená vrch lesku. Bývalá britská kolónia získala nezávislosť roku 1963. Baníctvo nie je významné. Výrobu elektrickej energie popri vodných elektrárňach zabezpečujú tepelné a geotermálne elektrárne. Spracovateľský priemysel je pomerne vyspelý (textilný, potravinársky). Poľnohospodárske produkty tvoria 2/3 exportu (káva, čaj, ovocie, sisal). Značný príjem pre krajinu pochádza z cestovného ruchu (národné parky, prírodné rezervácie).
Geografia a Fakty:
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Nairobi (1 504 900 obyv.)
ROZLOHA: 580 367 km2
POČET OBYV.: 27 364 000 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 47,15 obyv./km2 ÚRADNÝ JAZYK: svahilčina a angličtina
MENA: keňský šiling (1 šiling = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 12. dec. (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Bantu (60 %), Luo (12,4 %), Kalenjin (11,5 %), Masajovia (1,6 %), iné (14,5 %)
NÁBOŽENSTVO: kmeňové náboženstvá (60 %), katolícke (26 %), evanjelické (7 %), islam (6 %), iné (1 %)
URBANIZÁCIA: 30 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 58 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 90 ‰
ANALFABETI: 22 %
NEZAMESTNANOSŤ: cca 26 %
HDP: 320 USD/obyv. Rozprestiera sa vo východnej Afrike na rovníku pri pobreží Indického oceána, ktoré lemujú koralové plytčiny. Od brehov sa do vnútrozemia v šírke 150 km tiahne pobrežná nížina. Väčšinu krajiny tvoria plošiny (Východoafrická plošina) s výškami nad 1000 m. V severo-južnom smere sa vinie jazerami vyplnená Východoafrická priekopová prepadlina. Po obidvoch stranách prepadliny sa dvíhajú vyhasnuté aj činné čadičmi budované sopky. Keňa dostala názov podľa najvyššieho vrchu krajiny Keňa (5199 m n. m.), čo v preklade znamená vrch lesku. Bývalá britská kolónia získala nezávislosť roku 1963. Baníctvo nie je významné. Výrobu elektrickej energie popri vodných elektrárňach zabezpečujú tepelné a geotermálne elektrárne. Spracovateľský priemysel je pomerne vyspelý (textilný, potravinársky). Poľnohospodárske produkty tvoria 2/3 exportu (káva, čaj, ovocie, sisal).

Značný príjem pre krajinu pochádza z cestovného ruchu (národné parky, prírodné rezervácie).
Konžská republika:
Ekonomika je zmesou vidieckého poľnohospodárstva a remesiel, priemyselný sektor je založený väčšinou na rope, podporných službách a vláda je charakterizovaná rozpočtovými problémami a prezamestnanosťou. Ropa nahradila lesníctvo ako hlavnú oporu ekonomiky, ktorá predstavuje hlavný podiel na štátnych príjmoch a exporte. Na začiatku 80. rokov rýchly nárast príjmov z ropy dovolili štátu financovať veľkú škálu rozvojových projektov s priemerným 5% ročným rastom HDP, čo je jedna z najväčších mier v Afrike. Okrem toho, vláda zaťažila hypotékou podstatnú časť príjmov z ropy, čo prispievalo ku schodku štátneho rozpočtu. 50% devalvácia mien zóny franku z 12. januára 1994 vyvolala 61% infláciu ale od 1994 začala klesať. Úspechy ekonomických reform pokračovali s podporou medzinárodných organizácií, konkrétne Svetovej banky a MMF. Reformný program bol zastavený v júni 1997, keď vypukla občianska vojna. Denis SASSOU-NGUESSO, ktorý sa vrátil k moci, keď sa skončila vojna v októbri 1997, verejne deklaroval záujem na pokračovaní ekonomických reform a privatizácii a v obnovení spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami. Akokoľvek, ekonomický pokrok bol nepríjemne zasiahnutý náhlym kolapsom cien ropy v 1998, ktorý zhoršil deficit štátneho rozpočtu. Ďalším úderom bolo obnovenie ozbrojeného konfliktu v decembri 1998. Ani s pomocou vysokých cien ropy nebude Kongo schopné realizovať rast väčší než 5% .
HDP parita kúpnej sily - 4,15 mld. USD
HDP reálna miera rastu 5%
HDP na hlavu parita kúpnej sily 1530 USD
HDP poľnohospodárstvo 10%, priemysel 59%, služby 31%
Inflácia 4%
Rozpočet príjmy: 870 mil., výdavky: 970 mil. (všetko v USD)
Priemysel: spracovanie ropy, cement, ťažba dreva, pivovarníctvo, výroba cukru, palmový olej, mydlo, výroba cigariet
Produkcia elektrickej energie- 503 mil. KWh,pevné palivá 0,6%, hydro 99,4%
Spotreba elektrickej energie 588 mil. kWh
Elektrická energia - import 120 mil. kWh
Poľnohospodárstvo káva, cukor, kakao, ryža, maniok (tapiok), zelenina, arašidy, kukurica, drevo
Export :1,7 mld. USD -ropa 50%, drevo, preglejka, cukor, kakao, káva, diamanty-USA 23%, Benelux 14%, Nemecko, Taliansko, Čína
Import 770 mil. USD - ropné produkty, kapitálové vybavenie, konštrukčné materiály, potraviny-Francúzsko 23%, USA 9%, Belgicko 8%, Veľká Británia 7%, Taliansko
Vonkajší dlh 5 mld. USD
Ekonomická pomoc 159,1 mil. USD
Nigéria:
Všeobecné údaje:
Rozloha: 923 768 km2
Hl.mesto: Abuja
Členstvo: AfDB (Africká rozvojová banka)
ECOWAS (Hosp.

spoločenstvo západoafrických štátov)
OAJ (Organizácia africkej jednoty)
Počet obyv.: 103 460 000 (údaj z roku 1991)
Stredná dĺžka života: 51 (m) 55 (ž)
Jazyky: angličtina, hauština, jorubčina, iboština
Gramotnosť:57%
Mena: naira(1 USD = 85 nair)
Nigéria, štát západnej Afriky, leži na pobreží otrokov v Guinejskom zálive s hlavným štátom Abuja. Susednými krajinami sú: KAMERUN, ČAD, NIGER a BENIN. V tejto najľudnatejšej krajine žije viac ako 100 mil. obyv. Hlavné štyri etnika sú: HAUSOVIA a FULBOVIA na severe krajiny, JORUBOVIA na juhozápade a IBOVIA na juhovýchode. Nigéria vzikla spojením ich území pod Britskou správou roku 1914 a nezávislosť získala v roku 1960.
Národ Ibov vyhlásil nezávislosť svojho územia, čo viedlo ku krvavej občianskej vojne (1967-70), v ktorej boli Ibovia a ich Biafranská republika porazení, Od tých čias brzdia hospodársky rast krajiny politické problémy.
Charakter krajiny určujú podnebné pásma. Juh pokrývajú dažďové lesy a sú vhodné na pestovanie kokosových orechov a na produkciu kakaa a palmového oleja. Juh je aj najhustejšie obývanou časťou Nigérie. Pestuje sa tu veľa plodín na samozásobovanie. Smerom na sever ubúda zrážok. Centrálny pás savany porastenej stromami je pomerne málo úrodný a riedko zaľudnený. Zriedkavé a nepravidelné zrážky na severe vyvažuje úrodná pôda, ktorá umožňuje husté osídlenie v okolí Kana a ďalších severných miest. Tieto mestá sa kedysi podielali na obchode naprieč saharou, ktorý zabezpečovali karavány. Základnou trhovou plodinou 20.storočia bola podzemnica olejná a na pobrežie ju dopravovali železnicou.
Poľnohospodárske výrobky prevažovali v Nigérií export až do 70.rokov. Potom v delte Nigeru objavili obrovské ropné ložiská, takže ropa v súčasnosti tvorí viac ako 90% vývozu. Rozvoj ropného priemyslu sprevadzal pokles exportu poľnohospodárskych plodín a aj domacej výroby potravín. Nigéria má dnes veľké medzinárodné dlhy a životná úroveň väčšiny obyvateľstva klesá. Aj priemysel sa rozvynul iba v obmedzenej miere. STREDOAFRICKA REPUBLIKA:
Samozásobovateľské poľnohospodárstvo spolu s lesníctvom je chrbtovou kosťou ekonomiky SAR s viac než 70% obyvateľmi žijúcimi v odľahlých oblastiach. Poľnohospodársky sektor produkuje polovicu HDP. Drevo predstavuje asi 16% príjmov z exportu a diamantový priemysel takmer 54%. Významným obmedzením ekonomického rozvoja je vnútrozemská pozícia, úbohý transportný systém, nekvalifikovaná pracovná sila a dlhy z minulosti od zle nasmerovanej makroekonomickej politiky. 50% devalvácia mien 14 frankofónnych afrických krajín z 12. januára 1994 malo zmiešané dôsledky na ekonomiku SAR. Vývoz diamantov, dreva, kávy a bavlny sa zvýšili a viedli k zvýšenému rastu HDP na 7% v roku 1994 a asi 5% v 1995.

Vojenské vzbury a sociálne nepokoje v 1996 boli spojené so širokorozsiahlym znehodnotením súkromného vlastníctva a znížením HDP o 2%. Pretrvávajúce násilie medzi vládou a ozbrojenými rebelmi, životné podmienky a politická reprezentácia zničili mnohé úspešné podniky a znížili príjmy z daní. MMF schválil "rozšírené prostriedky na obnovenie infraštruktúry" v roku 1998. Vláda si stanovila ako ciele ročný 5% rast a infláciu na úrovni 2,5% na rok 2000-01.
HDP parita kúpnej sily - 5,8 mld. USD
HDP reálna miera rastu 5%
HDP na hlavu parita kúpnej sily 1700 USD
HDP poľnohospodárstvo 53%, priemysel 21%, služby 26%
Inflácia 2,6%
Nezamestnanosť 6%
Rozpočet príjmy: 638 mil., výdavky: 1,9 mld. vrátane výdavkov na kapitál 888 mil. (všetko v USD) 1994
Priemysel ťažba diamantov, drevársky priemysel, pivovarníctvo, textilný priemysel, obuvnícky, súčiastky pre bicykle a motocykle.
Produkcia elektrickej enrigie 105 mil. kWh 1998 ,evné palivá 19,05%, hydro 80,95%
Spotreba elektrickej energie 98 mil. kWh Poľnohospodárstvo bavlna, káva, tabak, maniok (tapiok), jamy (sladké zemiaky), proso, kukurica, banány, drevo
Export 195 mil. USD diamanty, drevo, bavlna, káva, tabak-Benelux 36%, Pobrežie slonoviny 5%, Španielsko4%, Egypt 3%, Francúzsko
Import 170 mil. USD potraviny, ropné produkty, textílie, stroje, elektrické súčiastky, motorové dopravné prostriedky, chemikálie, liečivá, spotrebné tovary, priemyselné tovary-Francúzsko 30%, Pobrežie slonoviny 18%, Kamerun 11%, Nemecko 4%, Japonsko
Vonkajší dlh 790 mil. USD
Ekonomická pomoc 172,2 mil. USD (poznámka: tradičná rozpočtová pomoc z Francúzska)
Angola:
Angola mohla byť jednou z najúspešnejších krajín Afriky. Spustošila ju však občianska vojna, ktorá vypukla hned po oslobodení sa od nadvlády Portugalska. Boje sa odohrávali medzi Ludovým hnutím za oslobodenie Angoly (MPLA) a Hnutím za úplnú nezávislosť Angoly (UNITA). MPLA bolo podporované ZSSR a Kubou, kým UNITA mala podporu USA a Juhoafrickej republiky. Po podpísaní prímeria v roku 1991 vyhralo vo voľbách nakoniec MPLA, no konečná mierová dohoda bola dosiahnutá v rokoch 1994-1995. Angola je známa aj svojou Benguelskou železnicou, ktorá bola postavená v roku 1913 a slúžila na prepravu medených rúd. Zeleznica a prístavy poskytovali prácu mnohým Angolčanom, ktorý však o ňu prišli ked boli zničené počas občianskej vojny. Priemysel je hlavným zdrojom financií v krajine.Významný je najmä potravinársky,hutnícky a textilný.
Demokratická Republika Kongo:
Ekonomika Konga - národa obdareného obrovským potenciálnym bohatstvom - drasticky ochabovala od polovice 80. rokov.

Nová vláda zaviedla prísnu fiškálnu politiku, ktorá spočiatku ustálila infláciu a znehodnotenie meny, ale tieto nepatrné úspechy boli rýchlo znehodnotené, keď vo východnej časti krajiny v auguste 1998 vypukla zo zahraničia iniciovaná vzbura. Vojna dramaticky znížila vládne príjmy a zvýšil sa zahraničný dlh. Zahraničné podniky obmedzili činnosť na základe neurčitého vývoja konfliktu a zvyšujúcich sa reštrikcií zo strany vlády. Úbohá infraštruktúra, zlá legislatíva, korupcia a nedostatok otvorenosti vládnej hospodárskej politiky a finančných operácií boli brzdou investícií a rastu. Množstvo misií MMF a Svetovej banky sa stretlo s novou vládou, aby pomohli vybudovať logický ekonomický plán, avšak s tým spojené reformy sa stále odkladajú. Predpokladajúc mier, ročný rast by sa pravdepodobne zvýšil na cca. 5% v 2000-01, ale inflácia bude pokračujúcim problémom.
HDP parita kúpnej sily - 35,7 mld. USD
HDP reálna miera rastu 1%
HDP na hlavu parita kúpnej sily 710 USD
HDP poľnohospodárstvo 58%, priemysel 17%, služby 25%
Inflácia 46%
Pracovná sila 14,51 mil. z toho: poľnohospodárstvo 65%, služby a vláda 16%, priemysel a obchod 19%
Rozpočet príjmy: 269 mil., výdavky: 244 mil.vrátane výdavkov na kapitál 24 mil. (všetko v USD)
Priemysel ťažba, spracovanie nerastov, spotrebný tovar (textílie, obuv, cigarety, potraviny), cement, diamanty
Produkcia elektrickej enrigie 5,74 mld. kWh
pevné palivá 2,61%, hydro 97,39%
Spotreba elektrickej energie 5.488 mld. kWh
Elektrická energia - export 150 mil. kWh
Elektrická energia - import 300 mil. kWh
Poľnohospodárstvo káva, cukor, palmový olej, kaučuk, čaj, chynín, maniok (tapiok), banány, koreňová zelenina, kukurica, ovocie, drevo
Export 530 mil. USD 1998 diamanty, meď, káva, kobalt, ropa -52%, USA 14%, JAR 9%, Fínsko 4%
Import 460 mil. USD 1998 potraviny, ťažobné a iné stroje, dopravné prostriedky, palivo
JAR 25%, Benelux 14%, Nigéria 7%, Keňa 5%, Čína
Vonkajší dlh 12,3 mld. USD
Ekonomická pomoc 195.3 mil. USD

Použitá Literatúra:
1.,Lexikon Zemí 2000,kolektív autorov,Praha,2000
2.,Afrika Svetadiel poznania,kolektív autorov,Praha,1997
3.,Svet,kolektív autorov,Bratislava 1999.