Jej úloha medzi zahraničnou a domácou politikou je stále viac nejasná, obzvlášť po vstupe Švédska do Európskej Únie.





Výbory parlamentu:
Po voľbách 1994 je 16 výborov v Riksdagen - v parlamente Sú to:
-ústavný- Konstitutionsutskottet KU
-finančný- Finansutskottet
-daňový- Skatteutskottet
-administratívnoprávny- Justitieutskottet
-právny- Lagutskottet
-zahraničný Utrikesutskottet
-výbor pre obranu- Forsvarsutskottet
-pre sociálne poistenie- Socialforsakringsutskottet
-pre sociálna starostlivosť- Socialutskottet
-kultúru- Kulturutskottet
-vzdelanie- Utbildningsutskottet
-oznámenie- Trafikutskottet
-poľnohospodárstvo, Jordbruksutskottet
-ekonomické záležitosti- Naringsutskottet
-zamestnanosť-Arbetsmarknadsutskottet
-bývanie- Bostadsutskottet


Vláda:
Švédsko podobou vlády je konštitučná monarchia. Kráľ nemá moc v riadení štátu. Nato je vláda, Regeringen – pozostávajúca z ministrov a predsedu , ktorý je zodpovedný k parlamentu. Predseda Riksdagen, rečník (Talmannen) hrá dôležitú úlohu v formovaní novej vlády. Po všeobecných voľbách, rečník ponúkne novú vládu k vysloveniu dôvery k Riksdagen. Ministerský kandidát je prijatý, ak viac než jedna polovica členov parlamentu hlasuje za neho. Premiér sa nazýva Statsministern, ostatní ministri sa nazývajú Statsrad. Vo Švédsku má parlament, Riksdagen, zákonodarnú moc a vláda, Regeringen, má výkonnú moc. Regeringen je tiež zodpovedná za miestnu samosprávu. Samospráva v Švédsku má od 16 storočia tradíciu a je relatívne centralizovaná. V posledných desaťročiach nastali pokusy o decentralizáciu, ktoré mali za úlohu dostať všetky ústredné úrady preč od hlavného mesta- Stockholmu, do iných súčastí krajiny. Ústredná autorita –teda ústrední úrad má názov Lansstyrelse. Vo Švédsku sú máloktoré nariadenia dané na jednotlivca- ministra. Ako aj pravidlo, všetky nariadenia sú vysvetlené na schôdzach s celou vládou. Pre prípravu nariadení má minister má vysokých úradníkov na ministerstvách (Departement). Ministerstvá majú nariadenia rozdelené medzi sebou. Vláda má presne definované koľko ministerstiev je a na aké oblasti mali by sa mali jednotlivé ministerstvá zamerať, preto musí mať každé ministerstvo definované presnú oblasť pôsobnosti.


Politické strany:
Švédsky politický systém bol dlho jedným s najstabilnejších systémov na svete. A tak si od roku 1988 a volieb v tomto roku tie isté strany si navzájom menia podiel na moci. Je ich päť:
- sociálna demokratická strana (Socialdemokratiska Arbetar Partiet,),
- Konzervatívci –umiernená koaličná strana (Moderata Samlingspartiet,),
- Liberáli-liberálno-ľudová strana(Folkpartiet liberalerna, Fp),
- stredopraví-strana stredu (Centern, C )
- ľavičiari-ľavicová strana (Vansterpartiet Vp).
Vo voľbách v roku 1988 nastal problém okolo životného prostredia a strana zelených (Miljopartiet de grona, Mp) získala 5.5 % vo voľbách, a 20 kresiel v parlamente. Neskôr nastalo opäť odliv strán s parlamentu-.
- Mp –1991, ale návrat v 1994;
- Kresťanskí demokrati ( Kristdemokratiska Samlingspartiet, KDS)
- Nová strana nazývaná Nová Demokracia (Ny Demokrati) vstúpila v 1991 a stratila sa v 1994.
Švédsky parlamentný systém sa nazýva "modifikovaný dvoj-koaličný systém strán" v parlamente.