Každý minister však má právo zúčastňovať sa na parlamentných diskusiách.Podľa ústavy formálna moc vládnych rozhodnutí spočíva na vláde, nie na monarchovi. Keď vláda podá demisiu, predseda parlamentu musí pred podaním návrhu na nového premiéra zvolať predsedov parlamentných strán spolu podpredsedami parlamentu. Parlament potom hlasuje o tomto návrhu, na schválenie ktorého je potrebná absolútna väčšina. Ak návrh prejde, predseda parlamentu vymenuje nového premiéra, ktorý potom menuje ďalších členov vlády. Ak sa premiér sám vzdá funkcie, predseda parlamentu ho môže odvolať. To isté platí, keď parlament vysloví premiérovi nedôveru. Ďalší ministri vlády môžu byť odvolaní premiérom alebo parlamentom vyjadrením nedôvery.





Funkcie ministerstiev
Ministerstvá (departement) sú malé oddelenia, v ktorých nepracuje viac ako 100 osôb. Ich úlohou je
1. príprava vládnych návrhov rozpočtov a zákonov,
2. vydávanie zákonov a ďalších právnych predpisov,
3. medzinárodné vzťahy,
4. menovanie členov úradu,
5. spracúvanie námetov a interpelácií od občanov adresovaných vláde.
Vláda ako celok je zodpovedná za všetky vládne rozhodnutia.

Parlament:
Od r. 1971 má Švédsko jednokomorový parlament (riksdag). Dvojkomorový systém, ktorý v krajine existoval od r. 1866, bol zrušený novelizáciou ústavy v r. 1968-69. Parlament je volený na 4 roky v priamych voľbách, volebné právo majú všetci občania Švédska. Parlament má 349 členov. Poslancom parlamentu sa môže stať každý občan Švédska, ktorý dosiahol vek potrebný na využívanie volebného práva. Voľby sa konajú na základe proporcionálneho systému, aby bolo zaručené také rozdelenie kresiel v parlamente, ktoré by zodpovedalo výsledkom celoštátneho hlasovania, pričom Švédsko ako celok tvorí jeden volebný obvod. Novozvolený parlament sa po prvýkrát schádza 14 dní po voľbách. Parlament môže s podporou absolútnej väčšiny vysloviť nedôveru premiérovi, jednotlivým ministrom alebo celej vláde. Ak je nedôvera vyslovená vláde, vláda do 1 týždňa vyhlási nové voľby.Predsedníctvo parlamentu tvoria predseda a traja podpredsedovia parlamentu. Každý novozvolený parlament si zvolí aspoň 15 stálych výborov, z ktorých je jeden ústavnoprávny a jeden pre financie, rozpočet a dane. Zameranie ostatných výborov väčšinou zodpovedá zameraniu ministerstiev. Počas svojho funkčného obdobia môže parlament ustanoviť aj ďalšie výbory. Vo výboroch sú jednotlivé politické strany zastúpené podľa svojej politickej sily v parlamente. Na schôdzach výborov sa môžu zúčastňovať aj ministri, ktorí poskytujú informácie a podávajú správy.