Vysvetlenia a iné relevantné informácie podávajú na týchto schôdzach ministerskí úradníci. Funkcie členov prezídia parlamentu a predsedov výborov sa rozdeľujú na základe dohody medzi politickými stranami.
O všetkých záležitostiach prerokúvaných vo výboroch sa podávajú správy na plenárnej schôdzi parlamentu. Správy obsahujú všetky relevantné fakty a informácie súvisiace s návrhom. Členovia vlády obhajujú svoje návrhy na plenárnej schôdzi parlamentu. Ministri sa obyčajne nezúčastňujú na rozpravách o návrhoch zákonov podaných jednotlivými poslancami. Takéto návrhy zákonov, ktoré sa priamo nevzťahujú k vládnym návrhom zákonov, preskúma vláda a stanovisko predkladá na ďalšiu schôdzu parlamentu. Parlament zasadá približne 8 mesiacov (od októbra do polovice júna). Výbory spravidla zasadajú v utorok a vo štvrtok, plenárne schôdze sa konajú od utorka do štvrtka.

Volby :
sa konajú každé 4 roky, vždy v tretiu septembrovú nedeľu. Vláda má právo vyhlásiť mimoriadne voľby, ktoré sa konajú medzi dvoma riadnymi voľbami. Mandát plynúci z výsledkov mimoriadnych volieb platí len do skončenia obdobia zostávajúceho do konania riadnych parlamentných volieb.

Referendá:
sa môžu konať iba vo dvoch prípadoch. Parlament môže schváliť zákon, v ktorom vyhlási konzultatívne referendum. Doteraz sa vo Švédsku konalo iba 5 konzultatívnych referend, posledné bolo v novembri 1994 o vstupe Švédska do Európskej únie.
V r. 1979 bola ústava novelizovaná v takom zmysle, že "rozhodujúce" referendá sa môžu konať iba novelizáciou ústavy. Návrh na takéto referendum môže podať jedna tretina všetkých poslancov parlamentu, to sa potom koná súčasne s parlamentnými voľbami. Doteraz sa vo Švédsku nekonalo ani jedno rozhodujúce referendum. Okresné samosprávne orgány:
Švédsko je rozdelené do 286 „okresov“ (Kommun) s priemerným počtom obyvateľov 30 tisíc. Každý okres má svoj vlastný parlament a vládu. Okresný parlament (Kommunfullmäktige) je volený vo všeobecných voľbách, ktoré sa konajú každé 4 roky zároveň s voľbami do národného parlamentu. Z okresného parlamentu sa vytvára okresná vláda (Kommunstyrelsen).
V právomoci okresných samosprávnych orgánov je napríklad vzdelávanie (okrem univerzít), sociálna starostlivosť, výstavba, životné prostredie, zdravotníctvo, kultúra a oddych. Hlavné zdroje príjmu sú miestne dane a dotácie od štátu.



Regionálne samosprávne orgány:
Na regionálnej úrovni tiež pracujú samosprávne orgány – regionálny parlament a regionálna vláda, volené vo všeobecných voľbách.