Parlament:
Všetká štátna moc v Švédsku vychádza z národa. Národ je znázorňovaný parlamentom- Švédsky parlament- Riksdagen,. Má 349 členov, ktorí sú volení v pomere voľby na dobu štyroch rokov. Tento časový úsek parlamentu bol len nedávno rozšírený (v 1994) z troch na štyri roky. Dôležitým predstaviteľom parlamentu je rečník (Talmannen), ktorí pôsobí ako predseda na sedení parlamentu a toto zasadanie je verejné. Talmannen má tiež dôležitú úlohu v formovaní vlády a slúži ako vedúci, ak nie iná správne kvalifikovaná osoba určená na túto funkciu. Od 1994 je rečníkom Birgitta Dahl. Cez parlament prechádzajú zákony, celkový stav krajiny, dôchodky a výdaje. Rozpočet je schvaľovaní v spolupráci s vládou. Vláda nemôže nikdy sama uvaliť novú daň ; zdanenie prechádza cez parlament, ktorý je reprezentantom zákonodarstva, a len on má moc ovládať daňový systém. To, že vláda vykonáva rozhodnutia a Riksdagen - teda parlament riadi zákony značí, že zákony sú korektne realizované a rozhodnutia vykonané. Pre tento účel boli vytvorení tzv: špeciálni účtovníci a Parlamentný komisár pre súdny zbor a občianske práva (justitieombudsman). Tento človek je v Švédsku najviac dôležitý, prispieva k medzinárodnému ústavnému rozvíjaniu. Riksdagen má tiež ústavný výbor (konstitutionsutskottet KU) ,ktorý skúma prácu vlády. Počet žien je Riksdagen jeden z najvyšších na svete. Po voľbách v roku 1994, približne 40% v parlamente sú ženy. Politické strany rozhodujú, že každé druhé meno na volebnej kandidátke je žena. Výbory majú veľký význam v Švédskom parlamente. Každá vec sa musí týkať výboru, (Utskott)a ten sa musí pre ne vysloviť. Veľa závisí od súhlasov - kompromisov vo výboroch. Schôdza výboru je obyčajne verejná. Zahraničná politika je politická oblasť, kde má parlament tradične menší vplyv než vláda, ale parlament má možnosť preskúmať rozhodnutia a dokumenty s cudzími krajinami. Riksdagen má tiež špeciálnu inštitúciu pre kontakt s vládou v zahraničnej politike. Táto inštitúcia volá sa Utrikesnamnden.