Táto oblasť je vcelku veterná, najviac veterných dní sa vyskytuje na jar, najmenej veterné je jesenné obdobie.

Vodstvo: Rieky, ktoré pramenia v Javorníkoch patria do povodia Váhu. Všetko sú to pravostranné prítoky Váhu. Pramení tu aj jeden z najväčších pravostranných prítokov Váhu a to rieka Kysuca, ktorá pramení v severnej časti Javorníkov, potom prechádza jej tok do Turzovskej vrchoviny a na územie Javorníkov zasahuje na ich západnej strane asi 5 kilometrov severne od Kysuckého Nového Mesta. Ďalšími prítokmi sú Rudinský potok, Papradnianka, Rovnianka, Kolárovický potok..., ktorých priemerný sklon sa pohybuje od niekoľko desiatok až do 150 ‰. Veľa zrážok a pomerne nízke teploty vzduchu a vplyvom toho aj nízky výpar spôsobujú, že vodnosť týchto tokov je celkovo vysoká. Z hľadiska režimu odtoku patria rieky do stredohorského typu riek, čiže najväčšie prietoky sú v mesiacoch marec a apríl a najmenej vody majú rieky v septembri. Zreteľný pokles prietoku je aj v januári a zvýšenie v júni a v júli. Njavyššie mesačné prietoky v marci a apríli podmieňuje topenie snehu spojené s dažďovými zrážkami. Chaldné zimy s pravidelnou snehovou pokrývkou sa prejavujú poklesom prietoku v januári. Vo flyšových horninách tohto územia sú málo priaznivé podmienky na výskyt významnejších zásob podzemných vôd. Ak sú, tak len sa vyskytujú na styku pieskovcov s ílovcami, takisto je to aj s minerálnymi prameňmi, lebo spôsob uloženia hornín neumožňuje prenikať zrážkovej vode do takej hĺbky, aby sa dostatočne oteplila a obohatila o minerálne látky.

Pôdy: Pôdny kryt územia sa diferencuje najmä pod vplyvom klimatických a hydrologicko – substrátovo – geomorfologických procesov. Klimatické pomery, predovšetkým pokles teploty vyduchu a pribúdanie zrážok s nadmorskou výškou členia pôdny kryt zonálne. V rámci vertikálnej zonálnosti pôdneho krytu Javorníkov najnižšie pásmo, zhruba do 800 m.n.m. tvoria kambizeme nasýtené až nenasýtené a bližšie k úpätiu sú to kambizeme oglejené. Medzi 800 – 1000 m.n.m. sú to kambizeme nenasýtené. Vo výškach nad 1000 m.n.m. sú to kambizeme podzolované, kde prebieha podzolizačný proces vplyvom kyslého opadu ihličia. A na vápencoch môžeme nájsť rendziny a pararendziny, ktoré sa tu vyskytujú vo veľmi malej miere oproti ostatným. Z pôdnych druhov najväčšiu časť zaberajú hlinité pôdy, ktoré sa viažu na polohy, kde sa striedajú pieskovce s ílovcami a žiadna z hornín výrazne neprevyšuje. Hlinité pôdy sú prevažne slabo skeletnaté, stredne hlboké až hlboké. V severnej časti Javorníkov sa roztrúsene vyskytujú ílovito – hlinité, hlinito – piesočnaté a piesočnato – hlinité pôdy.