Pieniny sú súčasťou bradlového pásma, ktoré sa nachádza na rozhraní vnútorných a vonkajších Karpát. Vyznačujú sa mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou, ktorá podmienila vznik atraktívneho reliéfu skalných stien, vežičiek a bradiel rozmanitého tvaru, ktoré spolu s prielomom Dunajca vytvárajú výrazné krajinné dominanty.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

VYHLÁSENÝ: 16. Januára 1967
VÝMERA: 3 750 ha, ochranné pásmo 22 300 ha
PRVORADÁ FUNKCIA: prírodno-ochranná
DRUHORADÉ FUNKCIE: turistická a športová
STREDISKÁ TURISTIKY, ŠPORTU A CESTOVNÉHO RUCHU: Červený Kláštor, Lesnica

RASTLINSTVO

vyše 900 druhov vyšších rastlín
120 druhov machorastov
300 druhov húb
80 druhov lišajníkov
16 západokarpatských endemitov

ŽIVOČÍŠSTVO

840 druhov motýľov
900 druhov chrobákov
98 druhov mäkkýšov
200 druhov stavovcov

POLOHA

- prevažná časť Pienin sa rozkladá na území Poľska, menšia – južná časť– na severnom Slovensku
- Pieniny môžeme rozdeliť na štyri časti:
1. Spišské Pieniny
2. Czorsztynské Pieniny
3. Pieniny
4. Malé Pieniny
- najzaujímavejšia jaskyňa na slovenskej strane je Aksamitka v masíve Haligovských skál
- najkrajšie lesy sú na Kláštornej hore
- v Pieninách je veľké množstvo endemických druhov fauny
- starostlivosť o prírodu na celom území Pienin sa neustále zvyšuje
- v Pieninách sa nachádzajú tri chránené územia:
1. Rezervácia Pieniny – prielom Dunajca
2. Haligovské skaly
3. prírodný výtvor – prielom lesníckeho potoka
- ochranné pásmo zaberá plochu viac ako 30 obcí
- sú tu ďalšie tri chránené územia:
1. Jezerské jazero pri Jezerskom
2. Jarabinský prielom pri Jarabinej
travertínové jazero Kráter pri Vyšných Ružbachoch

Národný park Pieniny

Vyhlásený: 1.1.1967
Výmera: 3750 ha (ochranné pásmo 22 444 ha)
Geomorfologický celok: Pieniny, Spišská Magura
Okresy: Kežmarok, Stará Ľubovňa
Pieninský národný park je hornaté územie v bradlovom pásme Pienin. Jeho pestrá horninová skladba, ktorá sa odrazila tiež do osobitého geomorfologického vývoja, podmienila vznik ojedinelého reliéfu bradiel, skalných stien a vežičiek. Oblasť je približne v strede prerezaná hraničnou riekou Dunajec s hlbokou prielomovou dolinou.
Krasový reliéf sa viaže na vápence Haligovských skál.

Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka - najväčší a najvýznamnejší predstaviteľ jaskýň v štruktúre krasu bradlového pásma.
Územie je lesnaté so zachovalými jedľovo - bukovými porastami a pôvodnými borinami na skalách.
V druhovo bohatej flóre sa uplatňujú teplomilné i vysokohorské prvky s výskytom endemitov. K pieninským endemitom patrí králik Zawadského, nevädza Triumfettova pieninská, kurička štetinatá pieninská. Známy je výskyt vzácneho glaciálneho reliktu pieninskej flóry, borievky netatovej.
Pre Pieniny je zo zoogeografického hľadiska zaujímavý stret areálov druhov chladnomilných a teplomilných, ako aj alpskokarpatských a západokarpatských s východokarpatskými.
Z obdobia postglaciálnej klímy sa ako relikty z vtákov zachovali pôtik kapcavý a tesár čierny. Z ďalších vzácnejších druhov tu hniezdi včelár obyčajný, výr skalný, kuvičok vrabčí, jariabok hôrny, skaliar pestrý a iné.
Stabilnou je populácia rysa, mačky divej a vydry.
Pieninský národný park nadväzuje na poľský Pieninski Park Narodowy.
PIENAP sa rozprestiera v tieni Tatier uprostred Magurských lesov. Na jeho ploche sa nachádza niekoľko vápencových vrchov, hlbokých tiesňav a dravý tok rieky Dunajec. Najvyšším vrcholom Pienin je Holica /824m/. Najvyšším vrchom parku je Repisko /1259m/. Za svoj jedinečný a výzorovo príťažlivý reliéf s bohatou a pestrou faunou i flórou Pieniny vďačia rôznym klimatickým procesom, hlavne eróznej činnosti vody. Za stáročia tu vznikla hustá sieť dolín, chrbtov a krasových javov. Dravý tok rieky Dunajec sa hlboko zarezal do vápencových skál a vytvoril malebnú tiesňavu. Na území sa nachádzajú minerálne pramene s liečivými účinkami, vďaka ktorým vznikli na území početné kúpele.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk