Ich drobní živočíšni spoločníci sa nimi živia. Planktónom sa zase živia iné živočíchy, ako sú slede, sardely, makrely, medúzy, ale aj niektoré veľryby, vrátane najväčšej z nich 30 m dlhého a 150 ton vážiaceho vráskavca ozrutného (mláďa meria 6 m a váži 500 – 1000 kg).Dokonca aj žralok veľrybí je neškodný ako gupka v akváriu. S tým rozdielom, že so 14 m a 18 tonami by sa mu u vás zle plávalo. To všetko sa odohrávalo do hĺbky asi 180 m, kde je dostatok svetla, vcelku teplá voda a neustály pohyb. Ponorme sa však hlbšie a pripravme si lampy, pretože sa začína „stmievať.“

Pásmo šera
Siaha do hĺbky asi 1 000 m, no zároveň rapídne ubúda planktónu. Teplota vody klesá na 5 °C a začíname sa stretávať s podivnými stvoreniami. Žijú tu obrovské kalmary (živočíchy podobné chobotniciach), s 10 ramenami dlhými až 15 m. V nebezpečenstve vyskakujú z vody a tak pred mnohými rokmi vznikli povery o obrovských drakoch, ktoré prevrhnú i veľké lode. Kalmarmi sa živia zubaté veľryby ako sú vorvane. V tomto pásme je potrebné prestúpiť do ponorky, keďže tlak vody by nás rozdrvil. Možno sa pýtate, ako to vydržia tie organizmy, čo žijú ešte hlbšie? Obyvatelia morských hlbín nemajú v tele duté priestory vyplnené stlačeným plynom, namiesto nich majú tkanivá naplnené vodou, ktoré tlak nezdeformuje.
Takže nasadnúť do ponorky, upchať všetky diery, zapnúť motory a zapáliť reflektory, pretože smerujeme do sveta, kde si nedovidíme na koniec nosa.

Pásmo tmy
Podľa vedcov končí v hĺbke okolo 4100 m a nachádza sa tu veľmi málo potravy. Aj to sú iba zvyšky, ktoré padajú z vyšších „poschodí“ oceánu. Vyvinuli sa tu zriedkavé organizmy so strašidelnými tvarmi. Napríklad veľhltaniar, ryba dlhá 2 m, má obrovský ústny otvor a žalúdok, čo jej umožňuje prehltnúť korisť dvakrát väčšiu ako je ona sama. Iné majú zasa také dlhé zuby, že nemôžu zatvoriť ústa. Mnohé z nich majú rôzne svetielkujúce útvary na prilákanie koristi.
Od hĺbky 4100 m sa zmení prostredie a živé organizmy sú čoraz vzácnejšie.

Pásmo hlbín
Tu sa začína ozajstná hlbokomorská „púšť.“ Nachádzajú sa tu živočíchy gigantických rozmerov. Medzi ne patrí aj krab japonský s rozpätím končatín až 4 m. Mnohé z nich sú bezfarebné so zakrpatenými očami (veď načo by im aj v tej tme boli), ktoré sa živia zdochlinami na morskom dne. Tento chladný tmavý povrch je pokrytý až 500 metrovou vrstvou bahna. Takisto pri sírnych podmorských prameňoch žijú veľmi dlhé obrovské rúrnatce, ktoré premieňajú chemické látky na látky potrebné k životu.