Dobrodružstvo v hlbinách mora

Od najjednoduchších jednobunkových organizmov k najzložitejšej forme života, t.j. k človeku, je všetok život na našej planéte vzájomne prepojený a tvorí zložitú, takmer nepochopiteľnú sieť. Ak sa dotknete jediného miesta, celá sieť sa zachveje. Pretrhnete jedno vlákno a hrozí jej rozpad. Táto sieť sa nazýva ekosystém. Súčasťou tejto siete nie sú len živé organizmy, ale i neživá príroda. Napríklad slnečné svetlo, vzduch, voda, plyny, minerály aj zem, na ktorej stojíme. Takmer všetko, čo vidíme a mnohé z toho, čo nevidíme je vzájomne prepojené do siete, ktorú nemožno rozpliesť.
Nasaďte si potápačské okuliare, skontrolujte či máte dosť kyslíka, pretože dnes sa budeme potápať a prezrieme si jeden z najpestrejších ekosystémov – oceán.


IBA VODA?
More to nie je len voda, ale aj dno. Vraj 120 rokov by musela brázdiť špeciálna loď po mori, kým by preskúmala celé dno. Ak ľudské oko dovidí na hviezdy bez ďalekohľadu, pri pohľade do vody zlyháva v hĺbke 75 m. 250 metrov pod hladinou je už tma ako vo vreci. Voda je totiž čudná látka. Tisíckrát ťažšia a hustejšia než vzduch. Tlak vody sa každých 10 metrov zvyšuje o 1 bar (1 kg na 1cm štvorcový). Jeden cm štvorcový je asi ako plocha nechta dospelého človeka. V hĺbke 5 000 m je to už pol tony na taký necht. A ak chcete vydržať v hĺbke 10 000 m, tak si skúste položiť na palec tonové auto. Aj napriek tomu tu existuje život. Na svete však momentálne existuje len 6 potápačských zariadení schopných bezpečne zostúpiť do hĺbky 6 000 m. Oceánske priekopy sú ale dvakrát hlbšie. Len jediný krát sa podarilo zostúpiť na palube špeciálnej ponorky do hĺbky 10 916 m. Bolo to v r. 1969, keď Švajčiar J. Picard skúmal najhlbšiu morskú priepasť – Mariánsku priekopu (11 034 m). V svetle reflektora zbadal plávať prekvapenú rybu. No poďme pekne od hladiny.


OCEÁNSKY EKOSYSTÉM
Keď sa pozrieme na oceán, vidíme obrovské rozlohy bez života. Medzi vlnami len kde-tu zahliadneme lietajúcu rybu (lebo aj také sú), ktorá nám na počkanie predvedie až 50 m let. Zvedavý delfín chce zaujať „chodením“ na chvoste či 6 m výskokmi, pri brehoch sa zas túla „dobrácky“ žralok. Ale to je asi všetko. Skúsme sa preto ponoriť na chvíľu pod vodu.

Pásmo svetla
Tesne pod hladinou, na ktorú dopadajú slnečné lúče sa tlačí fúra drobných živočíchov a rastlín, ktoré sú viditeľné väčšinou mikroskopom. Táto masa morského života sa volá planktón (gréc. unášanie). Drobné rastlinky prijímajú slnečné lúče a vyrábajú kyslík a látky potrebné pre život.

Ich drobní živočíšni spoločníci sa nimi živia. Planktónom sa zase živia iné živočíchy, ako sú slede, sardely, makrely, medúzy, ale aj niektoré veľryby, vrátane najväčšej z nich 30 m dlhého a 150 ton vážiaceho vráskavca ozrutného (mláďa meria 6 m a váži 500 – 1000 kg).Dokonca aj žralok veľrybí je neškodný ako gupka v akváriu. S tým rozdielom, že so 14 m a 18 tonami by sa mu u vás zle plávalo. To všetko sa odohrávalo do hĺbky asi 180 m, kde je dostatok svetla, vcelku teplá voda a neustály pohyb. Ponorme sa však hlbšie a pripravme si lampy, pretože sa začína „stmievať.“

Pásmo šera
Siaha do hĺbky asi 1 000 m, no zároveň rapídne ubúda planktónu. Teplota vody klesá na 5 °C a začíname sa stretávať s podivnými stvoreniami. Žijú tu obrovské kalmary (živočíchy podobné chobotniciach), s 10 ramenami dlhými až 15 m. V nebezpečenstve vyskakujú z vody a tak pred mnohými rokmi vznikli povery o obrovských drakoch, ktoré prevrhnú i veľké lode. Kalmarmi sa živia zubaté veľryby ako sú vorvane. V tomto pásme je potrebné prestúpiť do ponorky, keďže tlak vody by nás rozdrvil. Možno sa pýtate, ako to vydržia tie organizmy, čo žijú ešte hlbšie? Obyvatelia morských hlbín nemajú v tele duté priestory vyplnené stlačeným plynom, namiesto nich majú tkanivá naplnené vodou, ktoré tlak nezdeformuje.
Takže nasadnúť do ponorky, upchať všetky diery, zapnúť motory a zapáliť reflektory, pretože smerujeme do sveta, kde si nedovidíme na koniec nosa.

Pásmo tmy
Podľa vedcov končí v hĺbke okolo 4100 m a nachádza sa tu veľmi málo potravy. Aj to sú iba zvyšky, ktoré padajú z vyšších „poschodí“ oceánu. Vyvinuli sa tu zriedkavé organizmy so strašidelnými tvarmi. Napríklad veľhltaniar, ryba dlhá 2 m, má obrovský ústny otvor a žalúdok, čo jej umožňuje prehltnúť korisť dvakrát väčšiu ako je ona sama. Iné majú zasa také dlhé zuby, že nemôžu zatvoriť ústa. Mnohé z nich majú rôzne svetielkujúce útvary na prilákanie koristi.
Od hĺbky 4100 m sa zmení prostredie a živé organizmy sú čoraz vzácnejšie.

Pásmo hlbín
Tu sa začína ozajstná hlbokomorská „púšť.“ Nachádzajú sa tu živočíchy gigantických rozmerov. Medzi ne patrí aj krab japonský s rozpätím končatín až 4 m. Mnohé z nich sú bezfarebné so zakrpatenými očami (veď načo by im aj v tej tme boli), ktoré sa živia zdochlinami na morskom dne. Tento chladný tmavý povrch je pokrytý až 500 metrovou vrstvou bahna. Takisto pri sírnych podmorských prameňoch žijú veľmi dlhé obrovské rúrnatce, ktoré premieňajú chemické látky na látky potrebné k životu.

A ako jediné živočíchy nepožierajú iné organizmy.
Opusťme ale tieto „čierne diery“ Zeme a vráťme sa na pobrežie, kde to najviac hýri farbami a životom.


KORALOVÉ ÚTESY
Sú jedným z najkrajších miest na našej modrej planéte. Vznikajú v teplých tropických moriach a bývajú domovom mnohých organizmov. Najväčším útesom je Veľká koralová bariéra, ktorá leží východne od Austrálie. Tvorí ju reťazec útesov dlhý vyše 2 000 km a vidno ho aj z vesmíru. Zaplávajme si k jednému z nich. Bude to pre nás celoživotný zážitok. Kŕdeľ pestrofarebných rýb nás obklopí, akoby sme k nim patrili. Koralové útesy sú hotové morské záhrady. Koraly a sasanky vyzerajú ako podmorské rastliny, ale v skutočnosti sú to kolónie živočíchov. Mäkké telo vytvára tvrdú vápenitú kostru v podobe kalichu, ktorá ho chráni. Jednotlivé kostry sa spolu spájajú a vytvárajú útesy. Rovnako ako koraly aj sasanky majú ústa obklopené pŕhlivými ramenami, ktorými najprv korisť popŕhlia, omráčia a ramenami pritiahnu, aby ju potom celú prehltli.

Život medzi koralmi…
Chápadlá veľkej morskej sasanky poskytujú úkryt pre pestrofarebné rybky nazývané klauni. Špeciálny povlak na telách klaunov ich chráni pred popŕhlením a môžu sa v nej tak bezpečne ukrývať pred nepriateľmi. Tieto rybky patria medzi tzv. morské motýle, ktoré predvádzajú vari všetky farby Zeme. Takéto pestré sfarbenie (aj u našej salamandry) vystríha prípadných nepriateľov pred jedovatými látkami koristi. To platí aj o nádherných nahožiabrych slimákoch, ktoré si nenosia ulitu na tele. Žiabre majú uložené v zriasnených farebných útvaroch na chrbte a okrem jedovatých látok v pokožke sa chránia aj maskovaním.
V štrbinách útesov zasa číhajú na svoju obeť úhorovité ryby – murény, ktoré dosahujú dĺžku aj 3 metre. Ak ich vyrušíme môžu nám spôsobiť nepríjemné zranenia, a preto popri nich opatrne. Ak budeme mať šťastie, nájdeme si v mori aj nového zubného lekára. Je ním malá krevetka – desaťnožec, ktorý odstraňuje parazity a zvyšky potravy z úst veľkých rýb. Môžete to skúsiť aj vy.

… a svet okolo
Popri vznášajúcich sa medúzach si musíme dávať pozor na plávajúci trojuholník. Pod ním sa môže nachádzať sivý útesový žralok, ktorý väčšinou neútočí na človeka, ale je lepšie neťahať ho za „fúzy.“ Ako Batman vyzerajúca raja manta, ktorej rozpätie plutiev – 7 m – sa blíži rozmerom malého osobného lietadla. Pre človeka je neškodná, keďže sa živí iba planktónom a malými rybkami. Jej menšie príbuzné vás však môžu zo strachu bodnúť tŕňom na chvoste, čo nie je príjemná záležitosť. Obďaleč vidíme ježka – potápača!? Nie je to však nič iné ako dvojzubec, ktorý môže až trojnásobne zväčšiť svoj objem, pričom sa mu naježia pichliače. To odradí aj najhladnejšieho lovca.

Každú chvíľu nás môže prekvapiť obrovská plávajúca „konzerva.“ To sa na nás len prišla pozrieť jedna z najstarších obyvateliek mora – kareta, morská korytnačka dožívajúca sa až 150 rokov. V stredoveku ich námorníci chytali, pretože mali chutné mäso a tiež vydržali dlho bez potravy. A tak ukryté v pancieri pripomínali dnešné konzervy. Teraz sú už korytnačky väčšinou zákonom chránené. Ak sa zadívame lepšie na dno stretnú sa naše pohľady s pohľadom pozoruhodného živočícha. Ak sa chceme priblížiť, vypustí tmavú tekutinu, z ktorej zostaneme dezorientovaní a uniká nevedno kam. Je to chobotnica, ktorá vylučuje tmavý atrament aby zmiatla nepriateľa. Farbu svojho tela môže meniť v závislosti od podkladu, takže sa často stáva, že si ju všimneme až keď je vyrušená. Osem ramien je vyzbrojených na spodnej strane prísavkami, ktoré jej pomáhajú pri pohybe a pri prichytení koristi. Čeľuste vyzerajú ako zobák papagája, čo jej slúži na rozdrvenie potravy, napr. krabov, ktorých si dá aj 30 denne. Na obrázku je jeden z najznámejších – krab pustovník. Pravé kraby sú chránené pevnou schránkou, pustovnícke kraby majú mäkké bruško a preto vyhľadávajú prázdne ulity, do ktorých sa bruškom natlačia. Ako však rastú potrebujú aj väčšiu ulitu a aj preto ich často vídať ako zápasia s inými jedincami o svoje príbytky.


VEĽRYBY V AKCII
Náš podmorský výlet sa pomaly končí. Viem, čakali ste asi ešte na veľryby. No tie sa pre svoje rozmery na naše stránky nevmestili. Ale dám vám super tip. Každý rok opúšťa vráskavec sivý ľadové vody Beringovho mora a vydáva sa na cestu dlhú desaťtisíc kilometrov k brehom mexického polostrova Baja California. Tu sa v plytkých vodách Pacifiku (Tichého oceánu) pári a vyvádza svoje mladé. Tento tri mesiace trvajúci rituál priláka na začiatku každého roka mnoho turistov z celého sveta. Z veľmi malej vzdialenosti si môžete vychutnať veľrybie tance a gejzíry vyfukovanej vody. S trochou šťastia je možné sa veľryby dotknúť a pohladkať ju. Takisto jej môžete dať aj meno, pretože každá veľryba sa dá poznať podľa spodnej strany chvosta, ktorý často vidno nad hladinou. Presne tak ako sa každý človek dá určiť podľa odtlačkov prstov. Vzrušujúca hodinová výprava na more stojí asi 10 dolárov.


ČO VY NA TO?
Aspoň takto sme sa pokúsili spolu poodkryť tajomstvo akým je pre nás oceán. Aj z toho mála sa dá ale vyčítať, že more sa právom považuje za kolísku života. Bez neho by tu neboli životodárne dažde, ktoré vznikajú vyparovaním vody. Teploty na Zemi by boli nestále, keďže ich ovplyvňujú mohutné morské prúdy. Množstvo kyslíka vyrobené planktónom nie je tiež zanedbateľné.

Žiaľ, častokrát považujeme more za smetisko a myslíme si, že ho môžeme takto zneužívať do nekonečna. Stavy rýb neúmerným lovom klesli tak, že sa už loviť nevypláca. Každú chvíľu počujeme o ropnej havárii… Koralové útesy sa odpaľujú dynamitom pri ťažbe na výrobu vápna… Človek tak za niekoľko hodín zničí to, čo príroda vytvárala storočia. A to ešte ani zďaleka nemáme prebádané látky produkované morskými organizmami. Možno kdesi tam je aj odpoveď na boj proti chorobám, či na objavenie nových zdrojov potravín. Ale úloha objaviť ich čaká možno aj na vás, na vašu generáciu. Čo vy na to?.