referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Streda, 16. októbra 2019
Dobrodružstvo v hlbinách mora
Dátum pridania: 04.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wydlakdb
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 709
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 40s
Pomalé čítanie: 14m 30s
 
Od najjednoduchších jednobunkových organizmov k najzložitejšej forme života, t.j. k človeku, je všetok život na našej planéte vzájomne prepojený a tvorí zložitú, takmer nepochopiteľnú sieť. Ak sa dotknete jediného miesta, celá sieť sa zachveje. Pretrhnete jedno vlákno a hrozí jej rozpad. Táto sieť sa nazýva ekosystém. Súčasťou tejto siete nie sú len živé organizmy, ale i neživá príroda. Napríklad slnečné svetlo, vzduch, voda, plyny, minerály aj zem, na ktorej stojíme. Takmer všetko, čo vidíme a mnohé z toho, čo nevidíme je vzájomne prepojené do siete, ktorú nemožno rozpliesť.
Nasaďte si potápačské okuliare, skontrolujte či máte dosť kyslíka, pretože dnes sa budeme potápať a prezrieme si jeden z najpestrejších ekosystémov – oceán.


IBA VODA?
More to nie je len voda, ale aj dno. Vraj 120 rokov by musela brázdiť špeciálna loď po mori, kým by preskúmala celé dno. Ak ľudské oko dovidí na hviezdy bez ďalekohľadu, pri pohľade do vody zlyháva v hĺbke 75 m. 250 metrov pod hladinou je už tma ako vo vreci. Voda je totiž čudná látka. Tisíckrát ťažšia a hustejšia než vzduch. Tlak vody sa každých 10 metrov zvyšuje o 1 bar (1 kg na 1cm štvorcový). Jeden cm štvorcový je asi ako plocha nechta dospelého človeka. V hĺbke 5 000 m je to už pol tony na taký necht. A ak chcete vydržať v hĺbke 10 000 m, tak si skúste položiť na palec tonové auto. Aj napriek tomu tu existuje život. Na svete však momentálne existuje len 6 potápačských zariadení schopných bezpečne zostúpiť do hĺbky 6 000 m. Oceánske priekopy sú ale dvakrát hlbšie. Len jediný krát sa podarilo zostúpiť na palube špeciálnej ponorky do hĺbky 10 916 m. Bolo to v r. 1969, keď Švajčiar J. Picard skúmal najhlbšiu morskú priepasť – Mariánsku priekopu (11 034 m). V svetle reflektora zbadal plávať prekvapenú rybu. No poďme pekne od hladiny.


OCEÁNSKY EKOSYSTÉM
Keď sa pozrieme na oceán, vidíme obrovské rozlohy bez života. Medzi vlnami len kde-tu zahliadneme lietajúcu rybu (lebo aj také sú), ktorá nám na počkanie predvedie až 50 m let. Zvedavý delfín chce zaujať „chodením“ na chvoste či 6 m výskokmi, pri brehoch sa zas túla „dobrácky“ žralok. Ale to je asi všetko. Skúsme sa preto ponoriť na chvíľu pod vodu.

Pásmo svetla
Tesne pod hladinou, na ktorú dopadajú slnečné lúče sa tlačí fúra drobných živočíchov a rastlín, ktoré sú viditeľné väčšinou mikroskopom. Táto masa morského života sa volá planktón (gréc. unášanie). Drobné rastlinky prijímajú slnečné lúče a vyrábajú kyslík a látky potrebné pre život.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.