Tatranský Národný Park (TANAP)

Kráľom Tatier je Gerlach

Vysoké Tatry sú najmenšími veľhorami na svete, no jednako na území medzi Alpami, Kaukazom, Uralom a Severným ľadovým oceánom sú najvyšším vnútrozemským pohorím v Európe.

Najväčší národný park na Slovensku bol vyhlásený 18. decembra 1948. Zaberá Východné (delia sa na Vysoké a Belianske) a Západné Tatry a časť Spišskej Magury na celkovej ploche 74 111 ha. Na pomerne malom území sa tu vypína približne 300 štítov rozdrúzganých bleskami, vyšibaných vetrom a dažďom, ktoré uchvacujú drsnou krásou. Tieto poprerývali mohutné ľadovce na množstvo dolín, kde sa vo viac ako 175 priezračných plesách odrážajú kúsky neba.

Ktorý štít je najvyšší?
Z okolitých nížin vystupujú náhle a prudko, čo návštevníkom zaručuje ľahší prístup ako k iným nebotyčným pohoriam. Už v 17. storočí sa podnikali výstupy a až do roku 1876 stál Gerlach v úzadí. Za najvyšší končiar dlho pokladali Kriváň, potom Lomnický štít, neskôr Ľadový štít. Až presné merania v uvedenom roku potvrdili, že kráľom Tatier je Gerlach s výškou 2655 metrov. Dnes je výstup na jeho vrchol povolený len s primeraným výstrojom a horským sprievodcom. Najlepším obdobím pre pobyt na horách je začiatok jesene, resp. jari, kedy prevláda suché bezoblačné počasie s výbornou viditeľnosťou.

Prežili dobu ľadovú
Kedysi pred 10 000 rokmi, keď bolo územie Slovenska prikryté ľadom a snehom, žili na území Tatier také odolné druhy živočíchov a rastlín, ktoré pretrvali až do dnešných čias. Takýmto druhom hovoríme, že sú to relikty. Medzi ne patria napríklad vysokohorské plazivé vŕby, ktoré sa dokonale prispôsobili extrémnym podmienkam na žulách a vápencoch – „stavebných kameňoch“ Tatier. Schopnosť prežiť v tejto nehostinnej krajine majú aj mnohé reliktné druhy živočíchov. Charakteristickým príkladom je kamzík vrchovský, ktorý je zároveň aj endemitom Tatranského národného parku (endemit je druh, ktorý sa vyskytuje len na jedinom území na svete). Žiaľ, jeho výskyt je stále vzácnejší. Dnes žije v Tatrách iba 150 kamzíkov!

Pestrá príroda
Tatry vynikajú veľmi pestrou a bohatou flórou i faunou. Od úpätia až po hornú hranicu lesa (1700 m n. m.) vládnu lesom výhradne tzv. evergreeny – vždyzelené ihličnany ako smrek, borovica, kosodrevina a kde tu jedľa. V podraste rastie množstvo húb, borievok, malín a iných lesných plodov. Vyššie sa už nachádza alpínska bylinná vegetácia plná horcov, poniklecov, prvosienok, astier, plesnivcov… Na vegetáciu sa viaže výskyt rôznych druhov bylinožravcov.

Svište, sysle, hraboše, zajace, srny, kamzíky bývajú však častou potravou rysa, kuny, mačky divej, lasice, líšky, vlka či medveďa. Nad tým všetkým sa majestátne vznáša náš najznámejší dravý vták orol skalný. V plesách žije jediná naša medúza – medúzka sladkovodná. Najvyhľadávanejšou turistickou trasou je Tatranská magistrála, ktorá vás prevedie naprieč jedinečnou prírodou od Štrbského plesa cez Popradské pleso, Hrebienok, Skalnaté pleso, Brnčalovu chatu do Kopského sedla.

Tatranské naj…
najdlhšia ľadovcová dolina: Bielovodská dolina (10 km) vymodelovaná najväčším tatranským ľadovcom s dĺžkou 13 km, hrúbkou 280 m a šírkou 1,5 km;
najvyššia nameraná rýchlosť vetra: Skalnaté pleso – 78,6 m/s = 283 km/h, čo predstavuje najvyšší, 12. stupeň – orkán s ničivými účinkami;
najdaždivejšia oblasť: Zbojnícka chata – priem. ročný úhrn zrážok = 2130 mm (najsuchšia oblasť v SR – Pusté Úľany, Senec = 483 mm ročne);
najväčšie a najhlbšie jazero: Veľké Hincovo pleso – 20,08 ha, hĺbka 53 m, pričom voda je taká priezračná, že vidno do hĺbky 12,5 m;
najvyššie položené jazero: Modré pleso vo výške 2192 m n. m.;
najvyšší vodopád: Kmeťov vodopád (900 m) jednotlivé stupne majú výšku okolo 80 m.