Kráľom Tatier je Gerlach

Vysoké Tatry sú najmenšími veľhorami na svete, no jednako na území medzi Alpami, Kaukazom, Uralom a Severným ľadovým oceánom sú najvyšším vnútrozemským pohorím v Európe.

Najväčší národný park na Slovensku bol vyhlásený 18. decembra 1948. Zaberá Východné (delia sa na Vysoké a Belianske) a Západné Tatry a časť Spišskej Magury na celkovej ploche 74 111 ha. Na pomerne malom území sa tu vypína približne 300 štítov rozdrúzganých bleskami, vyšibaných vetrom a dažďom, ktoré uchvacujú drsnou krásou. Tieto poprerývali mohutné ľadovce na množstvo dolín, kde sa vo viac ako 175 priezračných plesách odrážajú kúsky neba.

Ktorý štít je najvyšší?
Z okolitých nížin vystupujú náhle a prudko, čo návštevníkom zaručuje ľahší prístup ako k iným nebotyčným pohoriam. Už v 17. storočí sa podnikali výstupy a až do roku 1876 stál Gerlach v úzadí. Za najvyšší končiar dlho pokladali Kriváň, potom Lomnický štít, neskôr Ľadový štít. Až presné merania v uvedenom roku potvrdili, že kráľom Tatier je Gerlach s výškou 2655 metrov. Dnes je výstup na jeho vrchol povolený len s primeraným výstrojom a horským sprievodcom. Najlepším obdobím pre pobyt na horách je začiatok jesene, resp. jari, kedy prevláda suché bezoblačné počasie s výbornou viditeľnosťou.

Prežili dobu ľadovú
Kedysi pred 10 000 rokmi, keď bolo územie Slovenska prikryté ľadom a snehom, žili na území Tatier také odolné druhy živočíchov a rastlín, ktoré pretrvali až do dnešných čias. Takýmto druhom hovoríme, že sú to relikty. Medzi ne patria napríklad vysokohorské plazivé vŕby, ktoré sa dokonale prispôsobili extrémnym podmienkam na žulách a vápencoch – „stavebných kameňoch“ Tatier. Schopnosť prežiť v tejto nehostinnej krajine majú aj mnohé reliktné druhy živočíchov. Charakteristickým príkladom je kamzík vrchovský, ktorý je zároveň aj endemitom Tatranského národného parku (endemit je druh, ktorý sa vyskytuje len na jedinom území na svete). Žiaľ, jeho výskyt je stále vzácnejší. Dnes žije v Tatrách iba 150 kamzíkov!

Pestrá príroda
Tatry vynikajú veľmi pestrou a bohatou flórou i faunou. Od úpätia až po hornú hranicu lesa (1700 m n. m.) vládnu lesom výhradne tzv. evergreeny – vždyzelené ihličnany ako smrek, borovica, kosodrevina a kde tu jedľa. V podraste rastie množstvo húb, borievok, malín a iných lesných plodov. Vyššie sa už nachádza alpínska bylinná vegetácia plná horcov, poniklecov, prvosienok, astier, plesnivcov… Na vegetáciu sa viaže výskyt rôznych druhov bylinožravcov.