Na Kráľovej holi…

… stojí strom zelený? Kto z vás pozná tento krásny vrch opradený mnohými slovenskými povesťami a bájami iste vie, že na jeho vrchole nenájdete žiaden strom, ale 112-metrový vysielač. Nachádzame sa teda v Národnom parku Nízke Tatry.

Skoro 100 kilometrov sa tiahnu stredom Slovenska ako veľká hradba vypínajúca sa miestami nad 2000 metrov. Najvyššie položené cestné sedlo-Čertovica vo výške 1232 m n. m. rozdeľuje túto hradbu na 2 časti: ďumbiersku a kráľovohoľskú. Už na pohľad sa Nízke Tatry odlišujú od Vysokých tým, že činnosť ľadovcov nebola až taká výrazná, a preto je tu menej typicky tatranských štítov. Tam, kde ľadovce nezasiahli, vytvoril sa hladký hôľny reliéf, ktorý sa vyskytuje aj v iných pohoriach. Príkladom sú názvy ako Kráľova hoľa, Kojšovská hoľa (pri Košiciach), Kubínska hoľa (na Orave) a i. V minulosti tento kraj využíval človek na ťažbu dreva, na holiach a lúkách sa pásli stáda kráv a oviec. Vyhlásením NAPANT-u v r. 1978 sa vytvorili podmienky pre ochranu a rozumné využívanie prírodných hodnôt na tomto území s rozlohou 72 842 ha.

Skrytá krása
V Nízkych Tatrách pramenia 4 veľké rieky a ich pramenné doliny vidno práve z Kráľovej hole. Sú to doliny Hrona, Hornádu, Hnilca a Čierneho Váhu, ktorý sa pri Kráľovej Lehote zlieva s Bielym Váhom a vzniká Váh – naša najdlhšia rieka. Vôbec celé územie je popretkávané čistými potokmi, ktoré v ňom poprerývali tiché malebné doliny. A práve voda, ktorá tu pôsobila tisícročia na vápence a dolomity vytvorila nielen povrchovú, ale aj podzemnú krásu. Vnútri vápencových brál v NPR Demänovská dolina je ukrytý systém Demänovských jaskýň, ktoré sú národnou prírodnou pamiatkou. Celkom 9 navzájom prepojených jaskýň vytvorili podzemné vody potoka Demänovka, pričom najväčšia z nich je Jaskyňa slobody, ktorá sa radí medzi najkrajšie v Európe. Atraktívnou je aj Jaskyňa mŕtvych netopierov s kostičkami netopierov, ktorých vek sa odhaduje na 6000 rokov. Oblečení v neoprénovom odeve a s prilbou s baníckym osvetlením sa na chvíľu stanete skutočnými jaskyniarmi.

Život v národnom parku
V lesoch, ktoré tvoria až 70 % územia prevláda smrek a vo vyšších polohách kosodrevina, no hojná je aj jedľa a buk, ktorý je rozšírený hlavne na južných svahoch do výšky 800 m n. m. Bylinný porast je bohatý na kvety ako sú cyklámeny, šafrany, horce, plesnivce, astry, ľalie, poniklece a iné. Zo živočíchov sa tu vyskytuje najvyšší počet medveďov na Slovensku.