Na Kráľovej holi…

… stojí strom zelený? Kto z vás pozná tento krásny vrch opradený mnohými slovenskými povesťami a bájami iste vie, že na jeho vrchole nenájdete žiaden strom, ale 112-metrový vysielač. Nachádzame sa teda v Národnom parku Nízke Tatry.

Skoro 100 kilometrov sa tiahnu stredom Slovenska ako veľká hradba vypínajúca sa miestami nad 2000 metrov. Najvyššie položené cestné sedlo-Čertovica vo výške 1232 m n. m. rozdeľuje túto hradbu na 2 časti: ďumbiersku a kráľovohoľskú. Už na pohľad sa Nízke Tatry odlišujú od Vysokých tým, že činnosť ľadovcov nebola až taká výrazná, a preto je tu menej typicky tatranských štítov. Tam, kde ľadovce nezasiahli, vytvoril sa hladký hôľny reliéf, ktorý sa vyskytuje aj v iných pohoriach. Príkladom sú názvy ako Kráľova hoľa, Kojšovská hoľa (pri Košiciach), Kubínska hoľa (na Orave) a i. V minulosti tento kraj využíval človek na ťažbu dreva, na holiach a lúkách sa pásli stáda kráv a oviec. Vyhlásením NAPANT-u v r. 1978 sa vytvorili podmienky pre ochranu a rozumné využívanie prírodných hodnôt na tomto území s rozlohou 72 842 ha.

Skrytá krása
V Nízkych Tatrách pramenia 4 veľké rieky a ich pramenné doliny vidno práve z Kráľovej hole. Sú to doliny Hrona, Hornádu, Hnilca a Čierneho Váhu, ktorý sa pri Kráľovej Lehote zlieva s Bielym Váhom a vzniká Váh – naša najdlhšia rieka. Vôbec celé územie je popretkávané čistými potokmi, ktoré v ňom poprerývali tiché malebné doliny. A práve voda, ktorá tu pôsobila tisícročia na vápence a dolomity vytvorila nielen povrchovú, ale aj podzemnú krásu. Vnútri vápencových brál v NPR Demänovská dolina je ukrytý systém Demänovských jaskýň, ktoré sú národnou prírodnou pamiatkou. Celkom 9 navzájom prepojených jaskýň vytvorili podzemné vody potoka Demänovka, pričom najväčšia z nich je Jaskyňa slobody, ktorá sa radí medzi najkrajšie v Európe. Atraktívnou je aj Jaskyňa mŕtvych netopierov s kostičkami netopierov, ktorých vek sa odhaduje na 6000 rokov. Oblečení v neoprénovom odeve a s prilbou s baníckym osvetlením sa na chvíľu stanete skutočnými jaskyniarmi.

Život v národnom parku
V lesoch, ktoré tvoria až 70 % územia prevláda smrek a vo vyšších polohách kosodrevina, no hojná je aj jedľa a buk, ktorý je rozšírený hlavne na južných svahoch do výšky 800 m n. m. Bylinný porast je bohatý na kvety ako sú cyklámeny, šafrany, horce, plesnivce, astry, ľalie, poniklece a iné. Zo živočíchov sa tu vyskytuje najvyšší počet medveďov na Slovensku.

Tie v posledných rokoch šarapatia aj v tesnej blízkosti ľudských sídel. Z veľkých šeliem je to ešte vlk, rys a z malých líška, kuna, lasica či mačka divá. Z TANAP-u sem bol v minulosti prevezený kamzík vrchovský, zaujímavý je tiež výskyt bociana čierneho, hlucháňa a tetrova.

Kraj neobmedzených možností
Na území NP Nízke Tatry je k dispozícii takmer 1000 km turistických chodníkov, ktoré prechádzajú najzaujímavejšími kútmi pohoria. Po hlavnom hrebeni prechádza červeno značkovaná Cesta hrdinov SNP, ktorá prechádza naprieč celým Slovenskom. Počas leta tu sú možnosti pre paragliding, bezmotorové lietanie či splavovanie riečok. Strediská ako Jasná, Donovaly, Tále alebo Čertovica sú v zime plné lyžiarskych nadšencov. Dôležité turistické strediská sú ľahko dostupné, a ak chcete zažiť romantickú cestu, odporúčam vlakové spojenie Košice – Banská Bystrica, ktoré ponúka krásne pohľady na končiare Nízkych Tatier.

Nízkotatranské naj…
najvyšší vrchol: Ďumbier – 2043,9 m;
najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 30 532 m;
najhlbšia jaskyňa: Starý hrad – 432 m;
najvyšší vodopád: Brankovský vodopád – 55 m;
najstarší chránený strom: Korvínova lipa (700 rokov);
najväčšie pleso: Vrbické pleso – 1,8 ha;
najveternejšie miesto: Chopok s priemernou ročnou rýchlosťou vetra 9,5 m/s = 34 km/h.
najväčší mäsožravec: medveď hnedý. V roku 1966 zastrelili exemplár s hmotnosťou 354 kg a dĺžkou skoro 2 m.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Národný Park Nízke Tatry (NAPANT)