Lietajúci mních

Dnes začneme trochu netradične – legendou, ktorá sa spája s naším najmenším národným parkom na Zamagurí. Najznámejším miestom v Pieninách, lebo o tých bude dnes reč, je zrejme Červený Kláštor, ktorý bol založený v 14. storočí rehoľným rádom kartuziánov.

V 18. storočí už patril ďalším mníchom s pustovníckym spôsobom života – kamaldulom. K nim patril aj „lietajúci mních“ fráter Cyprián. Tento prívlastok získal na základe povestí, podľa ktorých preletel na vlastnoručne zostrojených krídlach z vrcholu Troch korún ponad Dunajec a pristál na lúke pri kláštore. Za toto počínanie ho v legende obvinili z bosoráctva, mali ho upáliť, no nakoniec spálili iba jeho lietajúci stroj. Okrem toho však vynikal aj vedomosťami z oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky.

Oriešky v čokoláde
Pieniny sú súčasťou tzv. bradlového pásma, ktoré má na území Slovenska dĺžku vyše 400 km, šírku minimálne 100 m a maximálne 20 km. Začína sa pri Senici, pokračuje cez stredné Považie a Oravu do Poľska, na naše územie sa vracia cez Pieniny a končí na hranici s Ukrajinou. Je typické výskytom tvrdých vápencových brál vystupujúcich z menej odolného horninového obalu. Pre zjednodušenie si bralá môžeme predstaviť ako oriešky v čokoláde. Obal podliehal dlhý čas zvetrávaniu, a tak sa utvoril atraktívny reliéf skalných stien, vežičiek a bradiel rozmanitého tvaru. Dominantou Pienin sú spomínané Tri koruny, ale aj Sedem mníchov, Sokolica, Cukrová homoľa a iné. Osobitné miesto pri formovaní reliéfu Pienin má rieka Dunajec, ktorá sa svojím dravým tokom hlboko zarezala do vápencových skál. Vytvorila tak niekoľko čarovných meandrov (riečnych zákrut) s ostrými oblúkmi a hlboký úzky kaňon s vysokými skalnými stenami.

Nespútaná príroda
Na pomerne malej ploche národného parku sa striedajú rôzne stanovištia, od slnečných skál a suchých vrcholov po hlboké tienisté údolia a rokliny. Tieto prírodné danosti vytvorili priaznivé podmienky pre druhovú pestrosť flóry a fauny Pieninského národného parku, ktorý bol vyhlásený v roku 1967. V lesoch dominujú smreky, buky a javory, na strmých skalách je zachytená jedľa či borovica. Jeseň je tu preto najkrajším ročným obdobím. Rastie tu viacero endemických druhov rastlín. K najznámejším patrí chryzantéma pieninská, púpava pieninská, soldanelka karpatská a i. Z fauny spomeniem endemita – kobylku vrchovskú, motýľa – jasoňa červenookého, z vtákov bociana čierneho, murárika červenokrídleho.