Slovenský raj (NAPASR)

Pod závojom vodopádov

Uprostred slovenských hôr leží oblasť, ktorá je preslávená práve svojimi vodopádmi, ktoré tvoria nádherné závoje na stenách tiesňav a roklín. Ľudí tento kraj tak očaril, že mu dali meno, ktoré ich pocity vystihuje – Slovenský raj.

Slovensko je veľmi bohaté na zásoby vody. Hovorí sa o nás, že sme „strecha Európy“, lebo tu pramení veľa riek a tie tečú z nášho územia do susedných krajín. Rieka pokojne tečie krajinou, kým zrazu nenarazí na tvrdé skaly. No svojou trpezlivou a neúnavnou činnosťou, pomaly za niekoľko tisíc rokov prerazí aj cez tie najväčšie vrchy (Platí príslovie: „Tichá voda brehy myje.“). Na nie-ktorých miestach však vystupujú pevné skaly, s ktorými si ani rieka neporadí a tie v nej ostávajú ako skalné stupienky. Vtedy voda nemá inú možnosť, len cez takéto stupne padnúť dolu. A takto vznikli vodopády.

Ktorý je najvyšší?
Možno neviete, ale najvyšší vodopád na svete je vo Venezuele. Volá sa Angelov vodopád a pomenovali ho tak podľa pilota, ktorý ho objavil počas 2. svetovej vojny. Padá z výšky 987 m. U nás také vysoké vodopády nie sú, ale v Slovenskom raji ich je na druhej strane tak veľa, že sa snáď ani nedajú spočítať. Od vodopádu vysokého sotva 1 m, až po 70 m vysoký Závojový vodopád – najvyšší v Slovenskom raji.
Územie s rozlohou 19 763 ha vyhlásené v roku 1988 za Národný park Slovenský raj je známe ši-roko ďaleko svojimi roklinami a kaňonmi pospájanými navzájom rebríkmi. Najznámejším kaňo-nom je prielom rieky Hornád, ktorá sa predrala naprieč Slovenským rajom a prelomila ho na dve časti.

V lesných zákutiach
Význam národného parku tiež umocňuje živá príroda. Nad tiesňavami sa týči majestátna jedľa, buk či smrek. Na najstrmších skalách sa uchytila borovica. Zaujímavé je, že na vyšších miestach nad roklinami rastú teplomilné kvetiny, aké sú aj na južnom Slovensku, avšak v hlbokých roklinách nájdeme kvetiny, ktoré zvyčajne stretneme vo Vysokých Tatrách. Hovorí sa tomu inverzia, alebo obrátenie vegetačných pásiem. V roklinách je vlhko a udržiava sa tu chladný vzduch, čo vyhovuje vysokohorským rastlinám. Vyvýšené miesta sú obrátené k slnku, je tu plytká pôda a tá sa na slnku zohrieva, čo prospieva práve teplomilným rastlinám.
Zo živočíchov je tu viac ako 2000 druhov motýľov a z nich niektoré nežijú nikde inde na svete. Pri vodopádoch nájdeme mloky, ktoré vyhľadávajú vlhké prostredie a na suchších miestach zase vretenicu, ktorá je užitočná tým, že sa živí hlavne hlodavcami.

Nad rozsiahlymi lesmi môžete za-zrieť siluetu orla skalného alebo sokola sťahovavého.
Zo šeliem je hojný medveď, rys alebo vlk. Nezvyčajným zvieraťom obývajúcim Slovenský raj je kamzík alpský, ktorý tu bol dovezený z Álp. V susednom NAPANT-e žije náš pôvodný kamzík tatranský, preto sa dá predpokladať, že sa tieto dva odlišné druhy kamzíkov navzájom krížia. Vzniknutý kríženec je už len odrodou alpského kamzíka. Keďže sa mu darí viac ako nášmu pôvod-nému, postupne ho vytláča. To si uvedomili aj ochranári a spolu s poľovníkmi sa snažia tohoto al-pského kamzíka odchytiť a znížiť jeho počty.

Pozvanie do Raja
Každému, kto sa vyberie do tohto krásneho kúta našej vlasti, prajem peknú prechádzku. Jedna z najpútavejších je práve cesta prielomom Hornádu. Mnohokrát sa ocitnete priamo nad riekou, pre-chádzate po železných schodíkoch, ktoré sú zasadené v skale a v hĺbke pod vašimi nohami tečie búrlivá riava. Po modrej a žltej značke sa dostanete na najznámejšie miesto – Tomášovský výhľad. Vhodný čas na prechod je aj v zime, keď prituhne, a dá sa prejsť celý kaňon po ľade. Vtedy sa z vodopádov stávajú úžasné ľadopády.

Naj… Slovenského raja
• najvyššie položené miesto – Predná hoľa – 1545 m n. m.
• najdlhšia a najmohutnejšia roklina – Veľký Sokol – dĺžka 4,5 km, výška skalných zrázov dosa-huje miestami až 300 m
• najdlhší kaňon – Prielom Hornádu. Od Hrdla po most v Smižanskej Maši meria 11,7 km
• najdlhšia jaskyňa – Stratenská jaskyňa – 21,7 km
• najväčšia vodná plocha – vodná nádrž Palcmanská Maša – výmera 85 ha
• najväčšia rezervácia – NPR Kyseľ – výmera 950 ha.