Belgicko

FYZICKO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA

Rozloha 33 100 km2 (12 780 míľ2)

Belgicko je štát nachádzajúci sa v západnej Európe medzi 3o-6o východnej dĺžky a 50o-51o severnej dĺžky. Na severe Susedí s Holandskom, na juhu s Nemeckom a s Luxemburskom na juhu a juhozápade s Francúzskom.

Belgicko sa delí na tri hlavné fyzicko-geografické oblasti: pobrežné nížiny, centrálne roviny a pohorie Ardény. Pozdĺž Severného mora sa nachádza nízkopoložené územie tvorené piesočnými dunami a poldermi. Tie boli vyvinúté medzi 13. a 15. storočím a nimi zachránené územie tvorí 10% rozlohy Belgicka. Vnútrozemie tvoria roviny odvodnené kanálmi. Nadmorská výška pobrežných nížin je okolo 20 metrov pod hladinou mora. Centrálna rovina je mierne kopcovitá, bohato zavlažovaná oblasť obsahujúca veľa úrodných dolín. Nachádza sa tu taktiež veľa jaskýň. Husto zalesnené Ardény dosahujúce priemernú nadmorskú výšku 488metrov sú v juhovýchodnej časti krajiny.

Vodstvo

Belgické hlavné rieky sú Schelde (s prístavmi Antverpy a Ghent) a Meuse (pramení vo Francúzsku a je na väčšine svojej dĺžky splavná). Hlavné prítoky rieky Schelde sú rieky Lys, Dendre, Senne a Rupel. Rieky Sambre a Ourthe sú významné prítoky rieky Meuse.



Podnebie

Blízko mora je belgické podnebie mierne vlhké. V Ardénach sa striedajú horúce letá s chladnými zimami. Priemerná teplota v januári je 2oC, v júli 17oC. Priemerné ročné zrážky Belgicka v januári sú 83 mm, v júli 97 mm.






HUMÁNNO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA



Obyvateľstvo


Oficiálny názov Belgické kráľovstvo

Hlavné mesto - 1 122 000 ob.(1995)

Iné mestá Antverpy ­ 467 875 (1992)

Gent ­ 230 446

Charleroi ­ 206 928

Liege ­ 195 201

Brusel je politickým, hospodárskym a kultúrnym strediskom štátu. Prvý krát sa spomína v 7.-8. storočí, od 12. storočia sa tu sústredila tkáčska výroba a obchod, od 15. storočia sa stal sídlom barbantských kniežat. V 16. storočí patril k hlavným centrám v boji proti Španielom. Od roku 1830 je hlavným mestom Belgicka. Sú tu významné stredoveké stavebné pamiatky (gotická radnica, kráľovský palác, justičný palác, kostoly,...). V súčasnosti je Brusel sídlom NATO a EÚ. V roku 1958 sa tu konala svetová výstava EXPO1958 (Atomium). Rozvinutý je priemysel strojársky, hútnický, elektrotechnický, polygrafický, chemický, textilný, nábytkársky a potravinársky. Mesto je dôležitým dopravným uzlom, sústreďuje sa tu cestná, železničná, letecká a na prieplavoch, ktorými je Brusel spojený so Severným morom aj vodná doprava.

Antverpy sa nachádzajú na severe krajiny, 89 km od Severného mora. Toto prístavné mesto je najväčším diamantovým centrom sveta, opracováva sa tu 85% surových diamantov a 50% všetkých brúsených diamantov. Je hlavným mestom Flandier. V Antverpách sa v roku 1920 uskutočnili prvé povojnové olympíjske hry.



Počet obyvateľov 10 113 000 (1995)

Rast obyvateľstva 0,3% (1995)

Hustota zaľudnenia 331 ľudí/km2 (857,3 ľudí/míľa2) (1995) ­jedna z najvyšších v Európe

Urbanizácia 97% (1995)

Dĺžka života 76 rokov (Muži 73, Ženy 80) (1995)

Dojčenská úmrtnosť 9 m?tvych na 1000 narodených (1990)

Gramotnosť 99%

Národnostné zloženie 56% Flámy

33% Valóni

12% zmiešaní alebo iní

Jazyky 56% flámčina (dialekt holandčiny ,Sever) ­ Goedendag, Hallo

32% francúzština (Juh)

1% nemčina (pri hraniciach s Nemeckom)

11% dvojjazyční (podľa etník)

Náboženská štruktúra 75% Rímskokatolíci (1987)

12% Slobodomyseľní

1,5% Moslimovia

1% Protestanti

10% Bez vyznania

0,5% Ostantí



Vláda



Typ vlády Konštitučná monarchia

Hlava štátu Kráľ Albert II (od 1993)

Nezávislosť 4.10. 1830 (od Holandska- Nizozemska)

Ústava 7.2. 1831, posledná úprava nastala 14.7. 1993 keď sa Belgicko stalo

federálnym štátom. Hlasovacie právo všeobecné a povinné od 18 rokov

Členstvo v medzinárodných organ. ACCT, AfDB, AG (pozorovateľ), AsDB, Australia Group, Benelux

Economic Union, BIS, CCC, CE, CERN, EBRD, EIB, ESA, EU,

Eurocontrol, FAO, G-9, G-10, G-24, IADB, IAEA, IBRD, ICAO,

ICC, ICCO(s Lux.), ICRM, IEA, IFAD, IFRCS, IJO(s Lux.), ILO,

IMF, IMO, INMARSAT, INRO(s Lux.), INTELSAT, INTERPOL,

IOC, IOM, ISO, ITTO(s Lux.), ITU, MTCR, NACC, NATO, NEA,

NSG, OAS (pozorovateľ), OECD, OSCE, PCA, UN, UNCTAD,

UNESCO, UNHCR, UNIDO, UNRWA, UPU, WCL,WEU, WHO,

WIPO, WMO, WtoO, WtrO, ZC

Členenie Belgicko sa člení na 3 menšie štáty:

Flámsko (Záp. Fladnry, V. Flandry, Atverpy, Flám.Brabant, Limburg)

Valónsko (Henegavsko, Namur, Brabant, Liege, Luxembourg)

Brusel

Dejiny

Územie dnešného Belgicka bolo od 3.storočia pred.n.l. osídlené keltským kmeňov Belgov, v roku 56 p.n.l. ho dobyl G.I. Caesar a stalo sa súčasťou Rímskej ríše. V 3.-4. storočí n.l. sa sem sťahovali germánske kmene Frankov, Sasov a Frízov, od 5. storočia patrilo k Franskej ríši. Po jej rozpade v roku 863 sa západná časť dnešného Belgicka stala súčasťou Západofranskej ríše a východná Východofranskej ríše. V 11. a 12. storočí tu vzniklo niekoľko kniežatstiev (Barbantsko, Flandersko a i.), ktorých mestá (Bruggy, Gent, Antverpy, Brusel) sa v 12.-13.

storočí stali najvýznamnejšími centrami remesla vo vtedajšej Európe. V roku 1477 sa Belgicko dostalo pod nadvládu Habsburgovocov (najskôr španielskych, potom rakúskych). Počas protihabsburgského povstania v roku 1789 boli vyhlásené Spojené štáty blegické, povstanie však bolo porazené a moc Habsburgovcov obnovená. V nasledujúcom období bolo súčasťou Francúzska, potom Holandska. V roku 1830 bolo vyhlásené nezávislé belgické kráľovstvo, ktoré sa stalo jednou z najrozvinutejších krajín sveta. Počas 1. a 2. svetovej vojny ho okupovalo Nemecko. V roku 1948 spolu s Holandskom a Luxemburskom vytvorili spočiatku colnú, neskôr hospodársku skupinu BENELUX. V súčasnosti je federálnym štátom, ktorý tvoria traja rovnocenní členovia: Flámsko, Valónsko a Brusel, ke sa hovorí flámsky i francúzsky.

Hospodárstvo

HDP na obyvateľa 21,935 USD (1992)

Inflácia 2,8% (1993)

Nezamestnanosť 9,4%

Mena 1 Belgický frank=100 centiomov, 100 bfr=3,14 USD (30.9.1994)

Vývoz dopravné pr., text. a ch. výrobky (liečivá), železo, oceľ, diamanty

Dovoz stroje, dopravné prostriedky, potraviny a suroviny

Hlavní obch. partneri krajiny EU, USA, bývalé komunistické krajiny

Suroviny uhlie, zemný plyn, cín

Priemysel strojárenské a oceľové produkty, montáž dopravných prostriedkov, výroba jedál a nápojov, výroba skla, textilný priemysel

Podniky s najväčším obratom Petrofina(ropa), Solvay(chémia), Cockerill Sambre (oceliarstvo),

Union Miniere (tažba)

Poľnohospodárstvo
21% lesy, 1% vodstvo, 46% orná pôda, 32% ostatná pôda

Živočíšna výroba: najmä výrobky z dobytka- hov. mäso, mlieko, teľacie mäso, bravčové mäso

Plodiny: cukrová repa, zelenina, ovocie, obilie, tabak

Doprava
Belgicko je dopravnou križovatkou. Má vysokovyvinutý systém ciest a železníc. Vlaky sú najrýchlejšou a najpraktickejšou formou hromadnej dopravy medzi mestami. Väčšina ľudí vlastní autá, hromadnú dopravu v mestách zabezpečujú autobusy a električky,
ale veľa ľudí využíva taktiež bycikel. Národný letecký dopravca je Sabena.
MPZ Belgicka je B.