referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zora
Sobota, 22. januára 2022
Čadca - fyzickogeografická a humánnogeografická charakteristika
Dátum pridania: 07.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mkubiatko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 837
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 19.2
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 32m 0s
Pomalé čítanie: 48m 0s
 

Pri jeho formovaní sa do značnej miery uplatňovala odolnosť flyšových hornín. Kopce, kde prevládajú pieskovce, tak tie sú obyčajne zalesnené, napr. Kornianska brázda a oproti tomu miesta s prevládajúcimi ílovcovými horninami sú obyčajne odlesnené a využívajú sa poľnohospodársky. Náplavové kužele sa vytvárali v studených ľadových dobách, keď prevládalo mrazové zvetrávanie. Časť mesta Čadca leží na náplavovom kuželi, takisto náplavové kužele sa vytvárali aj an menších tokoch, ako na Čadečanke alebo Milošovskom potoku. V súčasnosti sa ako reliéfotvorný činiteľ prejavuje človek, keď vytvára rôzne skládky odpadov alebo lomy.
Geologicky patrí územie do flyšového pásma Vonkajších Karpát. Vývoj tohto pásma sa začal už v mladších druhohorách. Horniny, ktoré toto pásmo budujú sa zdajú byť jednotvárne. Flyš predstavuje niekoľko sto až tisíc metrov mocné súvrstvia prevažne paleogénnych hornín, v ktorom sa rytmicky striedajú vrstvy mäkších ílovcov a tvrdších pieskovcov. Podľa geologické vývoja flyšové horniny na území Čadce patria k dvom základným tektonickým jednotkám sliezskej a amgurskej. Horniny sliezskej jednotky budujú Moravsko – sliezske Beskydy a severnú časť Kornianskej brázdy. V severnej časti sem zasahujú istebianske vrstvy Moravsko – sliezskych Beskýd. Tieto horniny tvoria 1000 – 1200 metrov mocné ílovcovo – pieskovcové súvrstvia, v ktorých sú ílovcové a pieskovcové vrstvy často združené di niekoľkých desiatok až stoviek metrov mocných polôh.Zo sliezskej jednotky tu na severe zasahujú čieskovické pieskovce a podmenilitové vrstvy. Prevažnú časť územia tvoria horniny magurskej tektonickej jednotky, sú to paleogénne horniny tzv. račianskeho vývoja, z ktorých sa tu vyskytujú solaňské, belovežské a zlínske vrstvy. Solaňské vrstvy sú väčšinou pieskovcové. Pieskovce sú stredne až hrubozrnité modrosivej a zelenej farby. V belovežských vrstvách sú ílovce a pieskovce približne rovnako zastúpené. Ílovcové vrstvy sú mocné niekoľko decimetrov až metrov a majú červenú, zelenú, čiernu alebo sivú farbu. Pieskovce sa vyskytujú vo vrastvách 1 – 100 centimetrov, prevažne sú jemnozrnné a takisto majú rôznu farbu. Najmladším súvrstvím račianskej jednotky sú zlínske farby, ktoré sú na území najrozšírenejšie. Prevládajú ílovce mocné od niekoľko centimetrov až do 10 metrov. Majú sivú, hnedosivú a hnedú farbu. Okrem flyšových hornín sa tu vyskytujú ešte riečne uloženiny, ktoré sú kvartérneho veku.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Maráky P., Šeliga L. a spol. : Čadca a okolie, Osveta 1981, Gerát R., Velička J., Ščuryová M. : Čadca a okolie, Magma 1998, Korec P., Lauko V., Tolmáči L., Zubriczký G., Kraje a okresy Slovenska, Q 111, 1997, Atlas SSR
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.