Pri jeho formovaní sa do značnej miery uplatňovala odolnosť flyšových hornín. Kopce, kde prevládajú pieskovce, tak tie sú obyčajne zalesnené, napr. Kornianska brázda a oproti tomu miesta s prevládajúcimi ílovcovými horninami sú obyčajne odlesnené a využívajú sa poľnohospodársky. Náplavové kužele sa vytvárali v studených ľadových dobách, keď prevládalo mrazové zvetrávanie. Časť mesta Čadca leží na náplavovom kuželi, takisto náplavové kužele sa vytvárali aj an menších tokoch, ako na Čadečanke alebo Milošovskom potoku. V súčasnosti sa ako reliéfotvorný činiteľ prejavuje človek, keď vytvára rôzne skládky odpadov alebo lomy.
Geologicky patrí územie do flyšového pásma Vonkajších Karpát. Vývoj tohto pásma sa začal už v mladších druhohorách. Horniny, ktoré toto pásmo budujú sa zdajú byť jednotvárne. Flyš predstavuje niekoľko sto až tisíc metrov mocné súvrstvia prevažne paleogénnych hornín, v ktorom sa rytmicky striedajú vrstvy mäkších ílovcov a tvrdších pieskovcov. Podľa geologické vývoja flyšové horniny na území Čadce patria k dvom základným tektonickým jednotkám sliezskej a amgurskej. Horniny sliezskej jednotky budujú Moravsko – sliezske Beskydy a severnú časť Kornianskej brázdy. V severnej časti sem zasahujú istebianske vrstvy Moravsko – sliezskych Beskýd. Tieto horniny tvoria 1000 – 1200 metrov mocné ílovcovo – pieskovcové súvrstvia, v ktorých sú ílovcové a pieskovcové vrstvy často združené di niekoľkých desiatok až stoviek metrov mocných polôh.Zo sliezskej jednotky tu na severe zasahujú čieskovické pieskovce a podmenilitové vrstvy. Prevažnú časť územia tvoria horniny magurskej tektonickej jednotky, sú to paleogénne horniny tzv. račianskeho vývoja, z ktorých sa tu vyskytujú solaňské, belovežské a zlínske vrstvy. Solaňské vrstvy sú väčšinou pieskovcové. Pieskovce sú stredne až hrubozrnité modrosivej a zelenej farby. V belovežských vrstvách sú ílovce a pieskovce približne rovnako zastúpené. Ílovcové vrstvy sú mocné niekoľko decimetrov až metrov a majú červenú, zelenú, čiernu alebo sivú farbu. Pieskovce sa vyskytujú vo vrastvách 1 – 100 centimetrov, prevažne sú jemnozrnné a takisto majú rôznu farbu. Najmladším súvrstvím račianskej jednotky sú zlínske farby, ktoré sú na území najrozšírenejšie. Prevládajú ílovce mocné od niekoľko centimetrov až do 10 metrov. Majú sivú, hnedosivú a hnedú farbu. Okrem flyšových hornín sa tu vyskytujú ešte riečne uloženiny, ktoré sú kvartérneho veku.