etapa výstavby závodu sa uskutočnila v rokoch 1971 – 1975 a III. etapa výstavby sa uskutočnila v roku 1975. Neskôr sa vybudovala aj pobočka tohto závodu. Tento zamestnával okolo 3000 zamestnancov. V súčasnosti nastáva pomalé prepúšťanie a likvidácia podniku. Po revolúcii bol premenovaný na AVC. Potravinársky priemzysel reprezentuje niekoľko závodov a prevádzok. Jeho celkový podiel na výrobe je neveľký. Nedostatočná surovinová základňa poľnohospodárskych produktov spôsobila oneskorenie rozvoja tohto odvetvia, ktorý sa orientoval predovšetkým na zabezpečenie potravín obyvateľom oblasti. V súčasnosti v Čadci funguje pekáreň Vilija, nachádza sa tu bitúnok.
Zastúpený je tu aj sklársky priemysel. Jeho produkcia prekračuje hranice regiónu a výrobky sa úspešne realizujú na zahraničných trhoch. Z hľadiska priestorového rozmiestnenia priemyslu na území Čadce najv´čšia koncentrácia kapacít sa nachádza na východnom a severovýchodnom okraji mesta. Vytvorila sa tu výrazná zóna so špecializovanou priemyselnou funkciou. Nachádzajú/li sa v nej najväčšie závody – AVC a Pratex, ako aj menšie závody pekární, mäsopriemyslu a závod Okrasa. Z hľadiska mikrolokalizácie týchto závodov sa výrazne prejavuje v plyv železničnej a cestnej dopravy – závody sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti dopravných línii. V prípade textilnej výroby sa zohľadnila aj možnosť zásobovania vodou z rieky Kysuca.




Poľnohospodárstvo: Poľnohospodárska výroba bola v minulosti v Čadci prevládajúcim zdrojom obživy miestneho obyvateľstva. Jej postavenie však súvisí nielen s geografickými podmienkami, ale aj so spôsobom osídľovania tohto územia v 16. – 18. storočí, teda počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie. Rastlinná výroba v minulosti nedosahovala ani priemerné výsledky, stav hospodárskych zvierat bol vysoký. Súvisí to s celkovým charakterom tejto krajiny, ako aj s jej kolonizáciou. Pastierstvo a salašníctvo bolo hlavným zamestnaním. Chov dobytka bol v tejto oblasti dominujúci ešte v 18. storočí. Na konci 18. storočia a v 19. storočí salašníctvo rýchlo upadá. Spôsobil to najmä fakt, že v druhej polovici 19. storočia Rakúsko-Uhorsko otvára svoje prístavy cudzej vlne, čím vznikla konkurencia a pokles cien. Koncom 19. storočia sa dorábali prakticky všetky poľnohospodárske produkty, ktoré mali praiznivé podmienky na dopestovanie. V rastlinnej výrobe v nižších polohách najmä v údoliach riek Čierňanky, Kysuce a Milošovského potoka sa pestoval jačmeň, raž, zemiaky a krmoviny. Vo vyššie položených miestach prevažoval ovos nad jačmeňom.