referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Želmíra
Pondelok, 23. mája 2022
Čadca - fyzickogeografická a humánnogeografická charakteristika
Dátum pridania: 07.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mkubiatko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 837
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 19.2
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 32m 0s
Pomalé čítanie: 48m 0s
 

vidlochvost ovocný (Papilio podalirius), fúzač alpský (Rosalia alpina), rod bystrušiek (Carabus)....
Z chránených stavovcov sú tu zastúpené o.i. mlok karpatský (Tritiurus montandoni), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), jašterica živorodá (Lacerta vivipara), belorítka obyčajná (Delichon urbica), brhlík lesný (Sitta europaea), krutohlav obyčajný (Jynx torquilla), pinka severská (Fringilla montifringilla), rybárik obyčajný (Alcedo atthis), vodnár potočný (Cinclus cinclus), vydra riečna (Lutra lutra)

Rastlinstvo: Pred skultúrneím krajiny najviac územia zaberali kvetnaté jedľobučiny, dnes sa už vyskytujú veľmi málo, tieto prechádzajú do kyslých bučín. Sú to floristicky chudobné spoločenstvá. V stromovom poschodí prevláda buk lesný (Fagus sylavatica), v bylinnom poschodí sú hojne zastúpené metlica krivoľaká (Deschampsia flexuosa), plavúň jedľovitý (Lycopodium sellago), čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus). Na nivách potokov a riek rastú horské lužné lesy. Zvyšky jelšových porastov sa nachádzajú sa zachovali najmä pozdĺž prítokov Kysuce, kde ich nachádzame až do nadmorskej výšky 700 metrov. Stromové poschodie tohto spoločenstva tvorí jelša sivá (Alnus incana). Sprievodnými druhmi sú vŕba krehká (Salix fragilis) a vŕba biela (Salix alba). Najväčšiu časť územia zaberajú sekundárne smrečiny. Druhotné smrečiny vznikli umelou výsadbou na lokalitách pôvodných bučín a jedľobučín. Stromové poschodie tvorí v prevažnej mieresmrek, buk a jedľa. V súčasnej kultúrnej krajine okolia Čadce tvoria významnú zložku vegetácie krovinné spoločenstvá. Najviac sú rozšírené na opustených poliach, medziach, haldách a okrajoch ciest. Najčastejšie druhy sú : trnka obyčajná (Prunus spinosa), lieska obyčajná (Coryllus avellana), ruža šípová (Rosa canina). V bylinnom podraste sú najviac rozšírené žihľava dvojdomá (Urtica dioica), kuklík mestský (Geum urbanum), pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis), lopúch väčší (Arctium lappa). Na lúkach a pasienkoch sa vyskytujú ďatelina plazivá (Trifolium repens), púpava lekárska (Taraxacum officinale), lipnica lúčna (Poa pratensis), podbeľ liečivý (Tussilago farfara), pýr plazivý (Agropyrum repens)...

Živočíšstvo: Súčasné zloženie fauny regióny je výsledkom dlhého vývoja v geologických dobách, keď sa menili klimatické, pôdne a vegetačné podmienky. V historickej dobe do vývoja fauny zasiahol najprenikavejšie človek. Najmä klčovanie lesov, úprava vodných tokov, vznik a rozvoj sídel, dopravy podmienili ústup, prípadne zmeny pôvodných živočíšnych spoločenstiev. Z hľadiska prírodných podmienok a zloženia fauny vyčleňujeme v Čadci tieto biotopy:
1. Biotop lesov
2.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Maráky P., Šeliga L. a spol. : Čadca a okolie, Osveta 1981, Gerát R., Velička J., Ščuryová M. : Čadca a okolie, Magma 1998, Korec P., Lauko V., Tolmáči L., Zubriczký G., Kraje a okresy Slovenska, Q 111, 1997, Atlas SSR
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.