Biotop polí a lúk
3. Biotop ľudských sídel
4. Biotop tečúcich vôd

1. Biotop lesov – druhy: sýkorka uhliarka (Parus ater), sýkorka chochlatá (Parus cristatus), sýkorka čiernohlavá (Parus montanus), ďateľ trojprstý (Picoides trydactylus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), myšiak hôrny (Buteo buteo), jastrab veľký (Accipiter gentilis), veverica stromová (Sciurus vulgaris), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), skokan hnedý (Rana temporaria), ropucha obyčajná (Bufo bufo), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok karpatský (Triturus montandoni), koník červenokrídly (Psophus stridulus), babôčka admirálska (Vanessa atalanta)
2. Biotop polí a lúk – druhy: hraboš poľný (Microtus arvalis), zajac poľný (Lepus europeus), škovránok poľný (Alauda arvensis), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), bohato je tu zastúpený hmyz – pavúky, kosce, stonožky a iné.
3. Biotop ľudských sídel – tu možno vyčleniť tri skupiny živočíchov podľa nárokov na potravu a hniezdenie, prípadne úkryt. Ptrvú skupini tvoria živočíchy, ktoré hľadajú obživu v sídlach: potkan obyčajný (Rattus norvegicus), vrabec domový (Passer domesticus), roztoč múčny (Acarus sirio). Ďalšia skupina vyhľadáva domy a hospodárske budovy na hniezdiská a potravu: lastovička obyčajná (Hirundo rustica), belorítka obyčajná (Delichon urbica), lasica obyčajná (Mustela nivalis). Tretiu skupinu charakterizujú živočíchy, ktoré sú k tomuto prostrediu indiferentné: jež východoeurópsky (Erinaceus europeus), netopiere (Myotis)
4. Biotop tečúcich vôd – druhy: pstruh potočný (Salmo trutta), hrúz obyčajný (Gobio gobio), mrena severná (Barbus barbus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), hlaváč obyčajný (Cottus gobio), trasochvost biely (Motacilla alba), užovka obyčajná (Natrix natrix). Na brehoch sú značne zastúpené rôzne červy, mäkkýše a hmyz.


História: Prvá písomná zmienka o Čadci pochádza z roku 1565, kde sa o nej píše pod menom „dorf Tzaczka“. Názov sídla súvisí pravdepodobne so spôsobom získavania voľných plôch na pašu a neskôr i na pestovanie plodín. Zaujímavý je aj vývoj názvu sídla. Môžeme sa stretnúť s pomenovaním Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača. Do dnešnej podoby sa ustálil až po roku 1918. V roku 1572 sa v urbári Budatínskeho panstva obec uvádza už ako dedina – „Wes Ciatza“. Na čele obce bol valašský vojvoda. Počet obyvateľov sa z roka na rok zvyšoval. Približne sto rokov po prvej písomnej zmienke bola v Čadci založená rímsko-katolícka farnosť.