V súčasnosti je z 17179 EAO okresu nezamestnaných 2533, čo tvorí okolo 14 %. Slovenská národnosť tvorí väčšinu obyvateľov (98,6 %), menšie národnosti sú – česká (0,9 %), rómska (0,2%). V Čadci prevažuje obyvateľstvo v produktívnom veku (57,8 %). Podiel mužov a žien je približne rovnaký. Hodnotou podielu vysokoškolsky vzdelného obyvateľstva je Čadca v rámci Slovenska na posledných priečkach (cca 2,5 %). Najviac ľudí má základné vzdelanie (cca 30 %).
Väčšina obyvateľov Čadce žije v byte, sú tu dve veľké sídliská – Kýčerka a Žarec, v ktorých žije približne 20 tisíc obyvateľov. Počet bytov je 8054, z toho obývaných je 7354 a domov tu je 2947 a obývaných je 2449. Priemerný počet trvale bývajúcich osôb na jeden trvale obývaný byt je 3,56. Ústredným kúrením je vybavených 91,3 % bytov a domov, osobným automobilom 31,8 % bytov a domov.
V Čadci sa nachádza 5 základných škôl (1-9), gymnázium, Obchodná akadémia, Hotelová akadémia, Dievčenská odborná škola, učňovka, Strédná zdravotnícka škola, budúci školský rok sa otvorí bilinguálne gymnázium.
V Čadci sa nachádza jeden supermarket, ostatné sú malé obchodíky zamerané na všeobecný predaj tovaru.
Z kultúrnych činností tu funguje kino, futbalový štadión, tanečný súbor.

Priemysel: Začiatky rozvoja priemyslu v Čadci sa datujú prvými rokmi 20. storočia. Toto oneskorenei spôsobil predovšetkým nedostatok klasických rudných a energetických surovín, ktoré najmä v začiatočných obdobiach vývoja priemyslu mali rozhodujúci význam. K tomu treba priradiť aj nevýhodnú polohu územia, to vplýva ešte aj teraz. Určitý náznak oživenia priniesla výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá spojila Čadcu s hospodársky vyspelejšími oblasťami. Ani tento významný faktor však nestimuloval rozvoj priemyslu, lebo chýbali politicko-spoločenské podmienky, ktoré sa nevytvorili ani po roku 1918. Naopak, niektoré ekonomické prostriedky spojením Slovenska s vyspelejšou českou časťou republiky pôsobili negatívne. Jediný väčší priemyselný závod – čadčianska textilka roku 1922 nedokázala prekonať ťažkosti hospodárskej krízy a zastavila výrobu. V medzivojnovom období tu bol zastúpený drevársky a potravinársky priemysel. Po druhej svetovej vojne nastal výrazný vzrast priemyslu. Dominanatné postavenie mal strojársky priemysel – závod Tatra. Priemyselný potenciál Čadce bol v roku 1980 5 tisíc pracovných miest. V odvetvovej štruktúre Čadce sme pozorovali dve skupiny odvetví. Do prvej patrí textilný a strojársky priemysel, ktoré reprezentovali dva najväčšie závody s medziregionálnym priestorovým dosahom.