Lichtenštajnsko
Oficiálny názov: Lichtenštajnské kniežactvo
Krajina je pomenovaná po kniežacom rode Lichtenštajnov. Rodové meno je odvodené od rakúskeho hradu Liechtenstein. Rozloha: 160 km2
Vlajka: je tvorená modrou a červenou farbou a kniežacou korunou. Modrá farba je symbolom oblohy a červená predstavuje žiaru večerných ohňov. Kniežacia koruna pripomína jednotu ľudu a štátu.
Lichtenštajnsko je rozdelené na 11 územných celkov: Balzers, Eschen, Gamprin, Mauren, Planken, Ruggell, Schaan, Schellenberg, Triesen, Triesenburg, Vaduz.
Lichtenštajnsko leží v alpskej oblasti medzi Rakúskom a Švajčiarskom. Územie sa rozkladá vo východnej časti alpského údolia Rýna. Údolná nížina je na juhu ohraničená vrchom Fläscher Berg, na severe vystupuje vrch Schellenberg. Na území dolnej nivy sa rozkladali močiare. Boli však vybudované odvodňovacie zariadenia. Takto bolo umožnené i poľnohospodárske využitie pôdy. Najvyšším vrchom je Grauspitz (2599 m), ktorý leží v južnej časti Lichtenštajnska. Po hranici so Švajčiarskom tečie rieka Rýn. Okrem toho cez Lichtenštajnsko preteká aj rieka Samina. Hranice tvoria celkovú dĺžku 78 km, z toho 37 km je hranica s Rakúskom a 41 km hranica so Švajčiarskom. Podnebie
Klíma má v tejto oblasti chladnejší ráz. Podnebie je často ovplyvňované južným alpským vetrom, ktorý niekedy dosahuje silu víchrice. Priemerná teplota v januári je 1°C a v júli je to okolo 20°C. Ročne spadne v údoliach asi 800 mm zrážok, v hrebeňových oblastiach je to až 2400 mm zrážok.
Fauna a flóra
Pôvodný lužný les alpského údolia rieky Rýn bol len zriedka zachovaný. Na svahoch a v údoliach prevládajú listnaté lesy, ktoré postupne prechádzajú do miešaných až ihličnatých lesov. Od výšky asi 1800 m sa vyskytuje už len kosodrevina, kry a horské lúky.
Zo zvierat sú tu zastúpené líšky, zajace, tchory, lasice, kuny, jazvece, vysoká zver a množstvo vtáčích druhov. Vo vyšších oblastiach nájdeme svište a kamzíky.
Politický systém
Forma štátneho zriadenia: konštitučná dedičná monarchia.
Ústava bola vydaná 5.10. 1921. Hlavou štátu je knieža, ktorý menuje štátnych úradníkov a do jeho právomoci spadá aj možnosť zrušenia parlamentu. Výkonnú moc tvorí knieža a vláda. Súčasným kniežaťom je Hans Adam II od roku 1989 po svojom otcovi Franzovi Jozefovi II. Vláda je tvorená 5 členmi. Ich menovanie schvaľuje knieža na základe návrhu Zemského snemu. Zemský snem má na starosti všetku legislatívu a tvorí zákonodarnú moc krajiny. Jeho 25 členov je volených priamo na 4 roky.
Hlavné politické strany sú Vlastenecký zväz, Pokroková občianska strana, Slobodný zoznam. Po prvý raz po 60 rokov vládne od roku 1997 jedna z dvoch konzervatívnych strán sama. Je to Vlastenecký zväz, ktorý získal v parlamentných voľbách 13 mandátov a Mario Frick sa stal premiérom.
Od roku 1984 majú i ženy hlasovacie právo. Zahraničná politika Lichtenštajnska je zastupovaná Švajčiarskom. Ministerkou zahraničných vecí je Andrea Willi. Súdnictvo bolo vytvorené na základe rakúskeho a švajčiarskeho vzoru. Najvyšší súd tvoria 5 sudcovia. Obyvateľstvo
Počet obyvateľov: 33 000,
hustota: 206 obyvateľov / km2,
prírastok obyvateľstva: 1,4%,
urbanizácia: 46%,
gramotnosť: 100%,
hlavné mesto: Vaduz (5000 obyvateľov),
etnické zloženie: 64% Lichtenštajnci, 16% Švajčiari, 8% Rakúšania, 4% Nemci,
religiózne zloženie: 86% sú rímokatolíci, 8% sú protestanti
Zvýšenie počtu obyvateľov je čiastočne výsledkom imigrácie. Podmienky na získanie občianstva sa v poslednej dobe sprísnili. Úradným jazykom je nemčina. Lichtenštajnci hovoria tzv. alemánskym dialektom.
Od druhej svetovej vojny sa Lichtenštajnsko postupom času pretransformovalo na jednu z najbohatších zemí na svete. Prakticky v Lichtenštajnsku neexistuje nezamestnanosť.
Mestá: Schaan(5100), Vaduz(5000), Balzers(4000), Triesen(4000), Eschen(3500), Mauren(3100).
Hospodárstvo
Mena: švajčiarsky frank.
Lichtenštajnsko je v hospodárskej oblasti veľmi úzko spojené so Švajčiarskom a od roku 1924 tvoria tieto dva štáty colnú a menovú úniu. V zahraničí je Lichtenštajnsko známe ako zem poštových známok. Poštové známky sú preslávené a veľmi cenné. Predaj známok prináša do štátnej pokladnice asi 10% celkových príjmov.
Poľnohospodárstvo:
Len necelé 2% obyvateľstva sú zamestnané v poľnohospodárstve. Asi 40% územia štátu slúži poľnohospodárskej výrobe, 35% pokrývajú lesy. V nížinatom údolí Rýna sa pestuje obilie hlavne pšenica, kukurica a zemiaky. Na svahoch sa pestuje ovocie a vinná réva. V horských oblastiach prevláda chov dobytka a vyrábajú sa tu mliečne výrobky. Lesné plochy sú veľmi dobre udržiavané a chránené.
Energia a priemysel
Suroviny pre výrobu elektrickej energie, aj samotná elektrická energia sú z dvoch tretín importované. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú kovopriemysel, strojárenstvo a elektrotechnika.
Mimo toho sa rozvinul i priemysel potravinársky, chemický, farmaceutický, textilný a drevospracujúci.
Služby a obchod
V oblasti služieb je, vzhľadom k výhodnej daňovej politike Lichtenštajnska, zainteresovaných veľa zahraničných investorov a je tu koncentrovaný pomerne veľký kapitál. Ďalším prímom do štátnej pokladnice je predaj poštových známok a turistický ruch. Obchod je výrazne koncentrovaný na export. Tuzemský trh je pomerne malý. Exportované sú špeciálne nástroje a materiály pre stavebníctvo a inštalačné práce, ďalej sú to stroje, kovové súčiastky a nástroje, chemické produkty a najrôznejšie hotové výrobky.
Doprava a turistický ruch
V Lichtenštajnsku bola vytvorená veľmi moderná cestná sieť, ktorú tvorí celkom 250 km asfaltových ciest. Cez celú zem prechádza železničná sieť. Lichtenštajnsko ponúka možnosť športového využitia a odpočinku v letných i zimných mesiacoch. Veľká časť turistov však Lichtenštajnskom len prechádza.
Dejiny
Územie bolo po prvýkrát osídlené germánskymi Alemany okolo roku 500 n. l. V roku 1608 bol Karl von Liechtenstein ako prvý vo svojom rode povýšený do stavu kniežackého. Preto sa rodina začala obzerať po vhodnom území, ktoré by umožnilo rozšíriť rodinný majetok a vytvoriť kniežactvo. Väčšina ich pozemkov ležala na území Čiech, Moravy a Rakúska. Vhodná situácia nastala vo chvíli, keď kniežacia rodina v roku 1699 získala panstvo Schellenberg a v roku 1712 ešte susedné vojvodstvo Vaduz. Obidve územia sa spojili a vytvorili Lichtenštajnské kniežactvo. V období prvej a druhej svetovej vojny bolo Lichtenštajnsko neutrálne, armáda tu bola zrušená už v roku 1868. Knieža Johann II vytvoril v roku 1862 ústavu, nová ústava bola schválená až v roku 1921. Až do roku 1938 žili dynastie na rodovom majetku na Morave, štát spravovali správcovia. Až knieža František Jozef II odišiel v roku 1938 ako prvý lichtenštajnský panovník do Lichtenštajnska.
Spor: Lichtenštajnsko si nárokuje navrátenie 1605 km2 územia v Českej republike skonfiškovaného v roku 1918.
|