Luxembursko
Fyzicko-geografická charakteristika
Rozloha 2 586 km2 (998 míľ2)
Luxembursko sa nachádza v západnej časti Európy medzi 5ş-6ş východnej dlžky a 49o-50ş severnej širky. Hraničí na východe s Nemeckom, na juhu s Francúzskom a na západe a na severe s Belgickom.
Severnú časť krajiny tvorí pohorie Ardény s najvyšším bodom krajiny nazývaným Buurgplaatz, na juhu je úrodná dolina rieky Mosely a jej prítokov. Južné dve tretiny krajiny sa nazývajú Bon Pays (angl.).
Vodstvo
Hlavnými riekami krajiny sú rieky Sauer, Alzette a Mosela.
Podnebie
Luxembursko má mierne podnebie s priemernými teplotami 0şC v januári a 17şC v júli. Priemerné zrážky v januári sú 73 mm, v júli 66 mm (za rok 815 mm).
Humánno-geografická charakteristika
Obyvateľstvo
Oficiálny názov : Veľkovojvodstvo Luxemburska
Hlavné mesto Luxemburg – 75 800 (1993)
Iné mestá
Esch-sur-Alzette – 24 000 (1993)
Dudelange – 14 700 (1993)
Differdange – 8 200 (1993)
Petange – 12 400 (1991)
Sanem 11 300 (1989)
Luxemburg je administratívnym a ekonomickým centrom krajiny. Má rastúci medzinárodný význam ako sídlo Európskeho súdneho dvoru a Európskej investičnej banky (Europan Investment Bank) založenej 25.3. 1957.Sídli tu taktiež administratíva Európskeho parlamentu. Je univerzitným centrom krajiny. Jeho asi najznámejšia pamiatka je Gotická katedrála Notre Dame zo 17. storočia. Esch-sur-Alzette je známi svojimi rozsiahlymi parkami a hradom postaveným v 19.storočí zo zrúcaniny z 13. stororočia. Mestké výsady ziskalo toto mesto v roku 1328 a po roku 1850 sa rozrástlo vďaka tunajším baniam. Počet obyvateľov : 406 000 (1995)
Rast obyvateľstva : 1,3% (1995)
Hustota zaľudnenia 157 ľudí/km2 (406,6 ľudí/míľa2) (1995)
Urbanizácia 89,1% (1995)
Dĺžka života 76 rokov (Muži 72, Ženy 79) (1995)
Dojčenská úmrtnosť 9 mŕtvych na 1000 narodených (1990)
Gramotnosť 100%
Národnostné zloženie 75% Kelti
25% Portugalci, Taliani a iní
12% zmiešaní alebo iní
Jazyky : luxemburčina, nemčina, francúzština (oficiálne jazyky), angličtina
Náboženská štruktúra
94,1% Katolíci
1,1% Protestanti
4,3% ostatní
Vláda
Typ vlády : Konštitučná monarchia
Hlava štátu: Veľkovojvodca Jan (Jean) (od 1964)
Nezávislosť 10.5. 1867 (od Zollverein- Nemecká únia)
Ústava 17.10.
1868
Hlasovacie právo všeobecné a povinné od 18 rokov
Členstvo v medzinárodných organ.: ACCT, Australia Group, Benelux Economic Union, CE, EBRD, EIB, EU, FAO, G-24, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICCO(s Bel.), IEA, IFAD, IFRCS, IJO(s Bel.), ILO, IMF, IMO, INRO(s Bel.), INTELSAT, INTERPOL, IOC, IOM, ITTO(s Lux.), ITU, MTCR, NACC, NATO, NEA, NSG, OECD, OSCE, PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UPU, WCL,WEU, WHO, WIPO, WMO, WtrO, ZC
Dejiny
Územie dnešného Luxemburska bolo v posledných storočiach pred n. l. osídlené keltskými kmeňmi, v 1 storočí pred n. l. ho ovládli Rimania, v 5.-9. storočí bolo súčasťou Franskej ríše, od 10. storočia trvalo pričlenené k Svätej rímskej ríši nemeckého národa. Ako kniežatstvo sa sformovalo v roku 963, od konca 13. storočia sa orientovalo na Francúzsko. V 14. storočí Luxemburgovci získali vládu v ríši, oporou ich moci sa stalo České kráľovstvo (český kráľ Karol IV. z rodu Luxemburgovcov ho v roku 1354 povýšil na vojvodstvo). V 15. storočí ho získali Habsburgovci, v 17. storočí sa stalo cieľom francúzskych výbojov a bolo pripojené k Francúzsku. V roku 1815 bolo vyhlásené za veľkovojvodstvo, do 1890 personálna únia s Nizozemskom (mali spoločného panovníka). Nezávislosť získalo v roku 1867 ako neutrálny štát, napriek tomu ho počas 1. a 2. svetovej vojny obsadilo Nemecko. V roku 1948 utvorilo s Belgickom a Holandskom spočiatku colné, neskôr i hospodárske združenie BENELUX. Hospodárstvo
HDP na obyvateľa: 31343 USD (1993)
Inflácia : 2,9% (1993)
Nezamestnanosť: 2,1% (1993)
Mena : 1 Luxemburský frank=100 centiomov,100 lfr =3,14 USD (30.9.1994)
Vývoz : kovy, kovové výrobky (33%), stroje a aparatúry(16%), umelé hmoty, guma (13%), sklo, hliník
Dovoz : stroje a aparatúry (16%), dopravné prostriedky (14%), kovy (14%), potraviny
Hlavní obch. partneri : EÚ, USA, Belgicko, Nemecko, Francúzsko
Suroviny železná ruda (v súčasnosti sa už nevyužíva)
Priemysel, peňažníctvo (Luxembursko je v súčasnosti siedmym najväčším bankovníckym centrom sveta, má tretí najväčší počet bánk v Európe. V roku 1994 ich bolo 222), potravinárstvo, chemický p., produkty z ocele, strojárenstvo, pneumatiky, sklo, hliník
Najväčšie lux. banky Banque Generale du L., Deutsche Bank L., Banque International a L., Banque et Caisse d´Epargne de I´Etat, Dresdner Bank L.
Poľnohospodárstvo
34,3% lesy
27,3% pasienky
21,5% orná pôda
16,9% ostatná pôda
Plodiny: jačmeň, ovos, zemiaky, pšenica, ovocie, hrozno
Doprava Cesty a železnice sú vo výbornom stave, väčšina ľudí vlastní autá. MPZ Luxemburska je písmeno L. (železnice 281 km, z toho 136 km elektrifikovaných, cesty 4942 km).
|
