Zahranično-obchodná spolupráca SR s Kanadou

1. Všeobecné informácie o krajine
Hlavné mesto: Ottawa (1 mil. obyvateľov)
Štátne zriadenie: parlamentná monarchia, člen britského spoločenstva národov
Rozloha: 9 976 140 km2
Mena: 1 kanadský dolár (CAD) = 100 centov
Aktuálny kurz: 26,566 (Sl. Sporiteľňa, 26. 11. 2002)

(mapa Kanady z www.bedekr.cz)

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov: 31 414 000 (odhad kanadského štatistického úradu k 1. 7. 2002)

Miera rastu populácie: 1 %

Etnické zloženie obyvateľstva:
Najväčšiu etnickú skupinu tvoria Kanaďania britského pôvodu, ktorí predstavujú 34,7% obyvateľstva. Kanaďania francúzskeho pôvodu tvoria 25,8% krajiny, ale viac než 80% obyvateľov provincie Quebec. Asi 27% obyvateľov sú miešanci, medzi ktorými významnú skupinu tvoria tzv. Métis. Zvyšok sú potomkovia prisťahovalcov z Európy, hlavne z Nemecka (3,6%), Talianska (2,8%), Ukrajiny (1,7%) a Holandska (1,4%). Pôvodní obyvatelia Indiáni, Inuiti a Eskimáci dnes predstavujú iba 1,5% kanadskej populácie. Asi ¾ Kanaďanov používa ako svoj prvý jazyk angličtinu. Vo frankofónnom Quebecu sú francúzsky jazyk a kultúra chránené a podporované zákonom. Náboženské zloženie obyvateľstva:
Medzi dominantnými kresťanmi podiel rímskych katolíkov (46,5%) o niečo prevyšuje zastúpenie protestantov (41%). V posledných desaťročiach, vplyvom veľkého prílivu imigrantov z Ázie sa mozaika náboženstva stala omnoho pestrejšou. Mestá:
Väčšina obyvateľstva žije vo veľkých alebo stredne veľkých mestách. Medzi dôležité kanadské ale aj svetové centrá patria: Toronto (agl. 4 751 400 obyv.), Montreal (agl. 3 480 300 obyv.) a Vancouver (agl. 2 048 800 obyv.). Približne 1. mil. obyvateľov žije v hlavnom meste Ottawa, ďalšie významné mestá Kanady majú: Edmonton (944 200), Calgary (953 000), Winnipeg (681 100), Quebec (689 700) obyvateľov.

Podnebie

Viac než polovica územia Kanady má subarktické podnebie, s chladnými letami a veľmi studenými zimami, často studenšími ako v samotnej Arktíde, kde výskyt extrémne nízkych teplôt oslabujú vody Severného ľadového oceánu. V polárnych oblastiach začína zima v auguste. Až do decembra teplota rýchlo klesá a do marca zostáva nízka (až –30°C). Takisto Atlantický oceán, ktorý má stálejšiu teplotu, zmierňuje podnebie v tých miestach, kde jeho vody vtekajú do polárnej oblasti. Spôsobuje tak miernejšie zimy, chladnejšie letá a viac zrážok.

V lete nedosahuje vzduch na arktických ostrovoch príliš veľké teploty, aj keď vo vnútrozemí môžu v niektorých oblastiach nastať krátke obdobia tepla, pri ktorých teploty vystupujú aj k 30°C. Ďalej na juh je podnebie typicky kontinentálne s horúcimi letami a studenými zimami. Najteplejšie je v južnom Ontariu, v oblasti Veľkých jazier. Najmiernejšie zimy sú na juhovýchodnom a hlavne západnom pobreží, ktoré ma charakteristické oceánske podnebie. Administratívne usporiadanie

Kanada má 10 provincií a 3 kraje, všetky so svojim vlastným hlavným mestom, ktoré je uvedené v zátvorke:
Alberta (Edmonton)
Britská Kolumbia (Victoria)
Prince Edward Island (Charlottetown)
Manitoba (Winnipeg)
New Brunswick Fredericton)
Nova Scotia (Halifax)
Ontario (Toronto)
Quebec (Quebec City)
Saskatchewan (Regina)
Newfoundland a Labrador (St. John's)
Northwest Territories (Yellowknife)
Yukon Territory (Whitehorse)
Nunavut (Iqaluit)

2. Základné ekonomické informácie
Kanada je zem bohatá na prírodné suroviny. Má obrovské nerastné bohatstvo, rozsiahle lesné porasty vhodné pre ťažbu dreva a veľké plochy poľnohospodárskej pôdy. Využitím tohto potenciálu sa zaradila medzi najvyspelejšie krajiny sveta, kde aj životná úroveň obyvateľov patrí k najvyšším na svete.
Kanadské hospodárstvo patrí k tým najrozvinutejším na svete. Medzinárodný obchod krajiny zaznamenáva trvalý rast, exportuje sa vyše 40 percent toho, čo sa vyprodukuje. Obchodné prostredie je dynamické a orientované na sektory špičkovej techniky a ekonomiku založenú na kvalifikácii. Priame zahraničné investície v Kanade sa od roku 1985 viac ako zdvojnásobili.
Základné ekonomické údaje v nasledujúcej tabuľke sú prebraté z oficiálnej webovej stránky kandského štatistického úradu.
Tabuľka 1:
Ukazovateľ Obdobie Hodnota Zmena za uplynulý rok (%)
Nominálny HDP (trh. ceny, v mld. $) 2. štvrťrok ´02 1 138,20 3,40
Reálny HDP (trh. ceny, v mld. $) 2. štvrťrok ´02 1 059,40 3,20
Investície (v mld.$) 2. štvrťrok ´02 86,50 -1,50
Spotreba (v mld.$) 2. štvrťrok ´02 593,10 2,40
Osobný disponibilný dôchodok (v mld.$) 2. štvrťrok ´02 695,60 5,30
Nezamestnanosť (%) Október ´02 7,60 0,20
CPI (1992=báza) September ´02 120,10 2,30

Poľnohospodárstvo a lesníctvo
Poľnohospodárstvo je ešte stále významné odvetvie (najmä pre export), hoci dnes zamestnáva len 3% pracujúcich. Orná pôda zaberá len 3% a pastviny asi 5% celkovej plochy v krajine. Napriek tomu Kanada zastáva 3. miesto na svete v objeme poľnohospodárskej produkcie. Prevažuje špecializovaná farmárska veľkovýroba s vysokým stupňom mechanizácie.

Takmer 4/5 poľnohospodárskej pôdy leží medzi Skalnatými horami a Veľkými jazerami. Najdôležitejšou plodinou je pšenica pestovaná predovšetkým v prérijných oblastiach, významná je tiež i produkcia jačmeňa. V južnom Ontariu dominuje pestovanie kukurice, sóje a repky olejnej. V provincii sa tiež zbiera väčšina kanadského tabaku, rovnako ako veľké množstvo ovocia a zeleniny (paradajky). Zemiaky sa pestujú hlavne v atlantických provinciách. Zavlažované údolia riek v južnej Britskej Kolumbii a oblasť pri ústí rieky Fraser sú významným producentom ovocia, predovšetkým jabĺk. Typickým produktom je tiež javorový sirup. Živočíšna výroba, ktorá je tiež hodnotou produkcie významná, sa sústreďuje na chov hovädzieho dobytka na mäso v prérijných provinciách, na mlieko v Ontariu a Quebecu, a ošípaných v oblastiach najväčšej spotreby.
Kanada je najväčším svetovým vývozcom dreva. Kanadské rezivo, celulóza a papier predstavujú asi desatinu objemu ich celosvetového exportu. Najväčšia ťažba dreva, ktorú zabezpečujú prevažne veľké medzinárodné spoločnosti, je v lesnatej Britskej Kolumbii. Rozsiahle lesy a významnú produkciu dreva má taktiež Quebec.
Rybolov a obchod s kožušinami
V minulosti sa lov a spracovanie rýb sústreďovali najmä na Newfoundlande. Dnes lovia ryby prevažne veľké rybárske lode v pobrežnom pásme, ktoré kanadská vláda v roku 1977 rozšírila až na 400 km. Významný je aj rybolov v sladkovodných jazerách.
Dôležitým vývozným artiklom zostávajú kožušiny. Kožušinové zvieratá sa chovajú prevažne na farmách (Quebec, Saskatchewan, Severozápadné teritóriá a Yukon).

Priemysel
Nerastné bohatstvo Kanady je značné a vývoz surovín predstavuje významnú položku v zahraničnom obchode krajiny. Najdôležitejšia je ťažba palív (ropa, zemný plyn, uhlie), ktorá je koncentrovaná v provincii Alberta. Významné ložiská má aj Britská Kolumbia a Saskatchewan. Kanade patrí prvenstvo vo výrobe síry (90% Alberta, 20% svetovej produkcie). V ťažbe zemného plynu zaujíma 3. miesto na svete. V poslednej dobe sa pozornosť sústredila na ložiská ropy a zemného plynu v povodí rieky Mackenzie a Beaufortovho mora. Na polostrove Labrador v Quebecu a Newfoundlande sú bohaté ložiská železnej rudy, ktoré patria k najväčším na svete. Svetovo významná je ťažba rúd zinku (Britská Kolumbia, Quebec a New Brunswick-1. miesto na svete, 19,6% svetovej ťažby), niklu (Ontario, Manitoba-1. miesto na svete), medi, olova, uránu (Ontario a Saskatchewan-1. miesto na svete, 34% svetovej ťažby), molybdénu (Britská Kolumbia), platiny (Ontario a Manitoba, 2.

miesto na svete), zlata (Ontario a Quebec), striebra (Britská Kolumbia, Yukon) a kobaltu (Ontario-3. miesto na svete). Rozšírená je aj produkcia kamennej a draselnej soli (Saskatchewan-2. miesto na svete) azbestu (Québec, Ontario, 2. miesto na svete) a stavebných materiálov.
Veľmi výkonný priemysel zabezpečuje už len 18% HDP a zamestnáva menej ako 13% ekonomicky aktívnych obyvateľov. Najvýznamnejšími priemyselnými odvetviami sú výroba dopravných prostriedkov (automobilov a lietadiel) a petrochémie. Nasleduje farebná metalurgia s celosvetovou významnou produkciou niklu (Ontario), zinku (Britská Kolumbia, Manitoba) a hliníka (Britská Kolumbia a Quebec, 9,6%). Výroba železa a ocele je koncentrovaná v Ontariu. Tradičnú a významnú úlohu hrá drevospracujúci priemysel, predovšetkým výroba celulózy a papiera. Hodnotou produkcie vyniká potravinársky priemysel. Kanada patrí tiež k významným producentom výpočtovej techniky. Na provinciu Ontario pripadá 60% priemyselnej výroby krajiny.
Najdôležitejším zdrojom elektrickej energie zostáva voda (kaskáda veľkých hydroelektrární La Grande na Labradore, sústavy hydroelektrárni v Britskej Kolumbii). Pri Veľkých jazerách zabezpečujú elektrickú energiu tiež tepelné a jadrové elektrárne (Bruce-Tiverton, Pickering-Toronto).

Kanada zaujíma popredné miesto v produkcii poľnohospodárskych strojov (Toronto, Québec), železničných lokomotív, lietadiel (Toronto, Montréal, Vancouver). Sú tu umiestnené aj výrobné prevádzky hlavných amerických automobilových koncernov (Windsor, Toronto, Hamilton).

Obchod
Vzhľadom k obrovskej produkcii surovín a iného tovaru je Kanada silne závislá na zahraničnom obchode. Logicky najväčším obchodným partnerom Kanady sú Spojené štáty americké, na ktoré pripadá viac než 2/3 jeho obratu. Exportné príjmy sú zase závislé na cenách ropy, plynu, farebných kovov a pšenice.
V exporte sa Kanada pohybuje na popredných miestach v celosvetovom meradle. Tendencia vývozu sa pomaly mení, pokým donedávna boli drevo, obilie a ryby hlavnými exportovanými výrobkami, dnes sa nimi stávajú najmä priemyselné výrobky, ktoré sa stále viac a viac tlačia do popredia. A to je jeden s probémov, s ktorým Kanada momentálne bojuje, kedže hlavní odberatelia Kanady sami produkujú dostatok týchto výrobkov, hrozí krajine postupné zvyšovanie nezamestnanosti a neraz vyvstáva problem sociálneho napätia v krajine. Tieto fakty kladú neustále väčší dôraz na čo najaktívnejšiu bilanciu zahraničného obchodu.

3. Infraštuktúra
Doprava v podmienkach obrovských vzdialeností a veľkej produkcie surovín hrá výnimočnú úlohu.

Je vytvorená dôkladná sieť cestných komunikácií ako aj železničných tratí, ktoré sú väčšinou elektrifikované a ich celková dľžka je 93 544 km. Pre dopravu objemných nákladov slúžia predovšetkým dve transkontinentálne železnice, ktoré vychádzajú z Montrealu, resp. z prístavu Halifax na pobreží Nového Škótska a Quebecu, spájajú sa a znovu vetvia v Manitobe a končia vo Vancouvri a prístave Prince Rupert pri hraniciach s Aljaškou. Odbočky vedú k Veľkému jazeru otrokov a Hudsonovmu zálivu. Železničnú dopravu zabezpečujú dve spoločnosti: súkromné Kanadské pacifické dráhy a Kanadské štátne dráhy, ktoré sú štátnym majetkom (divízia osobnej prepravy sa volá VIARAIL). Provinčnou vládou sú spravované železnice v Britskej Kolumbii a tiež spojenie medzi mestom Moossonee pri zátoke James Bay na južnom konci Hudsonovho zálivu a južným Ontariom. Najdôležitejším železničným uzlom je Montreal.
Z takmer 900 000 kilometrov cestnej siete tvoria spevnené cesty 35%. Prérijné provincie zahŕňajú takmer polovicu dĺžky, ale väčšina automobilovej dopravy sa realizuje v južnej časti krajiny po diaľnicach v koridore Windsor – Quebec. Významná je transkanadská diaľnica (7 700 km), ktorej jedna vetva zabezpečuje aj spojenie s územím Yukonu a Aljaškou (Fairbanks). Do väčšiny obcí na severe krajiny je prístup možný len terénnymi vozidlami alebo letecky.
Letecká doprava je veľmi dôležitá a domáca letecká spoločnosť Air Canada zabezpečuje pravidelné spojenie viac než stovky letísk.
Obchodnému spojeniu s Európou slúžia prístavy Halifax v Novom Škótsku a St. John na Newfoundlande, s Áziou a Austráliou Vancouver a Prince Rupert na západnom pobreží. Najdôležitejšiu vodnú cestu severoamerického kontinentu prestavuje rieka Sv. Vavrinca splaviteľná i pre námorné lode, ktorá spája Atlantický oceán s Veľkými jazerami a prístavmi ako Chicago a Thunder Bay. V Britskej Kolumbii zaobstaráva kyvadlovú dopravu medzi ostrovom Vancouver a pevninou najväčšia flotila trajektov na svete, z Vancouveru tiež plávajú nákladné a osobné lode, ktoré zabezpečujú dopravu do prístavu na severozápade krajiny. V Severozápadnom teritóriu menej využívaná rieka Mackenzie spája stred Kanady a jazerá Athabasca a Veľké jazero otrokov so Severným ľadovým oceánom.

4. Kultúra a spoločnosť
Informačné prostriedky
Všetky kanadské noviny patria súkromným spoločnostiam, väčšinou trom veľkým skupinám, ktoré majú pobočky po celej krajine. Cenzúra neexistuje, ale rozhlasové a televízne vysielanie podlieha vládnej organizácii – Rade pre rozhlasové, televízne vysielanie a telekomunikácie.

Kanadská televízia CBC je verejno-právna inštitúcia a spravuje dve celonárodné televízne siete. Na jednej vysiela v angličtine a na druhej vo francúzštine. Existuje tiež rada nezávislých televíznych a rozhlasových spoločností. V severných, izolovaných častiach krajiny hrá dôležitú úlohu telekomunikačné spojenie v mikrovlnom pásme, pomocou družíc a optickými káblami. Táto oznamovacia technika spája celú severnú časť Kanady, vrátane komunít na arktických ostrovoch.

Zdravotná a sociálna starostlivosť
Federálna vláda zo svojho rozpočtu poskytuje občanom dôchodky, podpory v nezamestnanosti a rodinné prídavky, provinciálne vlády poskytujú ostatné služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Väčšina obyvateľov je zapojená do systému celoštátneho zdravotného poistenia, finančné prostriedky na krytie nákladov idú z rozpočtov poisťovní v jednotlivých provinciách.
Každá provincia má vlastný výchovno – vzdelávací systém, ktorý vychádza z potrieb miestneho obyvateľstva. Deti obvykle navštevujú predškolské zariadenia, potom základné a stredné školy. Ďalej môžu pokračovať v štúdiu na vysokej škole alebo na jednej zo šesťdesiatich kanadských univerzít. Vzdelanie na všetkých stupňoch sa poskytuje bezplatne, existujú však aj súkromné školy, kde študenti platia školné. Povinná školská dochádzka je desaťročná, od 6 do 16 rokov.

5. Analýza hospodárskej a zahraničnoobchodnej spolupráce so Slovenskou republikou
Obdobie 1993 - 1999
Stručný prehľad zahraničnoobchodnej spolupráce Kanady a SR v rokoch 1993 –1999 je zhrnutý v tabuľke 2. TABUĽKA 2 v mil. Sk
Rok Bilancia Obrat Medziročný index obratu (%)
1993 -282 819 -
1994 823 1565 191
1995 -5 1198 76,6
1996 -558 1228 102,5
1997* -270 2514 201,4
1998 -634 1852 73,6
1999 -439 1713 92,5
* údaje za rok 1997 a za nasledujúce roky boli zaznamenané podľa novej metodiky platnej od 1. 1. 1998. Pre výpočet indexu 97/76 boli použité údaje r. 97 podľa starej metodiky, pre index 98/97 boli použité údaje r. 97 podľa novej metodiky

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že bilancia nášho zahraničného obchodu s Kanadou vykazuje prevažne negatívne saldo, pričom kladná hodnota salda ZO bola dosiahnutá iba v roku 1994. Vývoj bilancie ZO v rokoch 1993-1999 je nerovnomerný, z roka na rok sa v ňom vyskytujú prudké výkyvy.

Toto môže byť spôsobené skutočnosťou, že ZO medzi krajinami sa uskutočňuje iba náhodne, dlhodobé a pravidelné exportno-importné vzťahy medzi krajinami zabezpečujú pravdepodobne iba veľmi malý objem ZO.

Obrat ZO sa v roku 1999 oproti roku 1993 viac ako zdvojnásobil, pričom najvyššiu hodnotu dosiahol v roku 1997, odkedy výrazne klesal. Obdobie 2000 - 2002

Tabuľka 3 uvádza obchodnú spoluprácu v rokoch 2000-2002 (údaje za rok 2002 sú za mesiace január až september).

TABUĽKA 3 v mil.Sk
Rok Dovoz Podiel na celkovom dovoze v % Vývoz Podiel na celkovom vývoze v % Bilancia Index dovozu v % Index vývozu v %
2000 893,4 0,15 685,0 0,12 -208,4 - -
2001 915,7 0,13 776,1 0,13 -139,6 102,5 113,3
2002* 686,6 0,13 769,0 0,16 82,2 106,1 133,0
* údaje za rok 2002 sú za mesiace január až september, index dovozu aj vývozu je porovnaním s rovnakým obdobím v roku 2001

Na základe uvedených údajov môžeme konštatovať, že aj v období od roku 2000 je saldo obchodnej bilancie nášho ZO s Kanadou prevažne negatívne, vyvíja sa však s priaznivým trendom. V predbežných údajoch za rok 2002 je saldo ZO pozitívne, čo je spôsobené výrazne rýchlejším nárastom objemu vývozu (33%) oproti nárastu objemu dovozu (6,1%). Avšak vzhľadom na krátke sledované obdobie je vypovedacia schopnosť týchlo údajov veľmi malá.

Transformačný výkon

Transformačný výkon ZO s Kanadou za rok 2001 = 134 Sk/obyvateľa

Hodnota tohto ukazovateľa je kladná, čo znamená, že objem tovarov, ktoré SR vyváža do Kanady je väčší ako objem dovozu surovín, ktoré SR z Kanady dováža. Hodnota ukazovateľa je však veľmi nízka, pravdepodobne vzhľadom na veľmi nízky podiel zahraničného obchodu s Kanadou z celkového zahraničného obchodu našej krajiny.

6. Závery a odporúčania

Zahranično-obchodná spolupráca Slovenskej republiky s Kanadou vykazuje pozitívny trend, čo naznačuje nárast exportu aj importu a zlepšovanie salda ZO v posledom období. Podiel slovenského exportu do Kanady na celkovom slovenskom exporte, ako aj podiel importu z Kanady z celkového objemu importu, je však stále veľmi nízky, keď hodnota oboch týchto ukazovateľov sa pohybuje okolo 0,15 %. Toto môže byť spôsobené veľkou vzdialenosťou medzi krajinami ako aj slabo vybudovanými exporto-importými vzťahmi. Svoju úlohu určite zohráva aj fakt, že Slovenská republika je pomerne mladá krajina, ktorá je mimo Európy stále veľmi málo známa.

Kanada zastáva dôležité miesto v globálnej svetovej ekonomike, a to surovinovými zdrojmi, ako aj priemyselnými kapacitami. Tieto fakty môžu poslúžiť ako stimulačný impulz zlepšovania a rozvíjania kanadsko-slovenských medzinárodných vzťahov na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Kanada (Zahraničný obchod SR s Kanadou)