1.Základná charakteristika Austrálie

oficiálny názov : Commonwealth of Australia - Austrálsky zväz

Poloha : kontinent Austrália sa nachádza na južnej pologuli, na severe susedí s Papuou - Novou Guineou a Indonéziou, na juhu s Antarktídou, na juhovýchode s Novým Zélandom.
Krajnými bodmi pevniny sú: na severe mys York
na juhu Wilsonov mys
na východe Byronov mys
na západe Prikry mys

Obklopuje ju Indický oceán zo západu a juhu, Korálové a Tasmanovo more z východu, Timorské a Arafurské more zo severu

Austrália je rozlohou šiesta najväčšia krajina sveta zaberajúca asi 4 % zemského povrchu. Je zároveň najmenším, najplochejším a najsuchším kontinentom jej rozloha je: 7 687 848 km²

počet obyvateľov : 18 532 000 (1997)
priemerná hustota zaľudnenia : 2,3 obyvateľa na km²
štátne zriadenie : federatívny štát - konštitučná monarchia, dvojkomorový parlament
hlava štátu : britská kráľovná, zastupovaná generálnym guvernérom
hlavné mesto : Canberra
prirodzený prírastok obyvateľstva : 1,1 %
stredná dĺžka života : muži - 75 rokov, ženy - 81 rokov
úradný jazyk : anglický
gramotnosť : 99,5 %
mena : austrálsky dolár ($A) = 100 centov
priemerný zárobok: 18 500 $ na osobu
členstvo : ADB - Ázijská rozvojová banka
APEC - Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca
COMM - Spoločenstvo
ESCAP - Hosp. a soc. komisia pre Áziu a Tichomorie
OECD - Organizácia pre hosp. spoluprácu a rozvoj
SPC - Juhopacifická komisia
SPF - Juhopacifické fórum

2. História Austrálie

Austrália bola objavená ako posledný kontinent. Prvý Európan, ktorý roku 1606 uvidel austrálsku pevninu, bol holandský kapitán Willem Jansz. Prvé zmienky o podivuhodných zvieratách doniesol holandský kapitán F.Pelsaert, ktorého loď stroskotala pri Austrálií roku 1629. V roku 1642 objavil Ábel Tasman ostrov na juh od Austrálie. Pomenoval ho Van Diemenova Zem. Na Tasmániu bola premenovaná v roku 1855. Britský moreplavec James Cook počas svojej 1. cesty okolo sveta (1768 - 1771) vypracoval presné mapy východného pobrežia Austrálie. V roku 1770 objavil a pomenoval Botanický záliv.
V tom čase boli britskí zločinci odsúdení do vyhnanstva prepravovaní do Ameriky, avšak po vypuknutí vojny za nezávislosť, bolo treba nájsť nové trestanecké kolónie - najprv to bol Botanický záliv, neskôr severnejší Port Jackson (z neho sa vyvinulo Sydney). 26. januára 1788 priviezla flotila prvých väzňov - začalo sa osídľovanie tohoto kontinentu.

Trestaneckými kolóniami sa stala i Tasmánia, Queensland, Viktória a západná Austrália. Deportácie skončili až v roku 1866.
V tridsiatich rokoch 19.storočia sa rozvinul chov oviec, vytlačil pôvodných obyvateľov z historických území. V roku 1851 a 1852 boli objavené zlaté bane v Novom Južnom Walese a Viktórii. Prisťahovalci doviezli zvieratá, ktoré pôvodnú faunu ničili (choroby, porušenie prírodnej rovnováhy). Speňažovali sa kože klokanov, koál. Osídlenci vypaľovali lesy, aby získali pastviny. V roku 1880 sa katastrofálne premnožili králici, zviera dovezené prisťahovalcami. Na ochranu proti zdivočeným psom dingom bol postavený plot (Dog Fence) dlhý 4850 km. V roku 1915 vzniklo mesto Coober Pedy, najväčšie svetové nálezisko drahého opálu.
Šesť samosprávnych kolónií v roku 1901 založilo Austrálsky zväz. Parlament mal sídlo v Melbourne. V roku 1911 vzniklo teritórium hlavného mesta, na ktorom sa postavila nová federálna metropola - Canbera (parlament v nej prvýkrát zasadal v roku 1927). Počas 1. a 2. svetovej vojny Austrália bojovala po boku Veľkej Británie, po vojnách začali mesta prekvitať (nové vlny prisťahovalcov z Európy).
Až v roku 1967 uznala vláda domorodým obyvateľom občianske práva. Prvýkrát boli zahrnutí do sčítania ľudu v roku 1971. Slováci a obyvatelia Československa začali prichádzať do Austrálie po 2. svetovej vojne a v roku 1968.
V roku 1999 sa konalo referendum za nezávislosť Austrálskeho zväzu od Veľkej Británie a väčšina obyvateľov sa vyjadrila za zachovanie doterajšieho stavu.

3. Povrch

Názov Austrália vznikol z latinského Terra australis = Južná zem. Je najnižší a najplochejší kontinent. Priemerná nadmorská výška je okolo 300 metrov. Jej základný tvar bol spôsobený pohybmi zemskej kôry, ale väčšina detailov bola vykrojená činnosťou riek. Tieto faktory spolu s účinkami opakujúcich sa zmien podnebia a morskej hladiny spôsobili terajší rozmanitý austrálsky povrch.

Povrch formovali aj sopky. Jednotlivé sopky boli často také veľké ako súčasný Vezuv a rozľahlé lávové prúdy pokryli niektoré celé územia. Staršie sopky sú teraz hlboko narušené, ale valcovité výplne (sopečné zátky) nám poskytujú pôsobivú scenériu na miestach ako Glass House Mountains v Queenslande a Warrumbungles v Novom Južnom Walese. Sopečná aktivita pokračovala pred 2 miliónmi rokov vo Viktórii a Queenslande, keď Južná Austrália sa môže pochváliť najmladšou sopkou, 5000 rokov starým Mt. Gambier. Podobné mladé sopky majú prirodzene viac zrejmé sopečné materiály. Dnes väčšina Austrálie je vyprahnutá alebo polo-vyprahnutá.

Piesočné duny sú zvyčajne dĺžkové, sledujúce najvýznamnejší smer vetra a väčšina je ustálená. Kamenné púšte alebo ílové roviny (pokryté malými kamienkami a ílmi) sú územia bez pokrytia piesku a zaberajú väčšie územia ako dunové polia. Slané jazerá, tiež sa vyskytujú vo väčšine nízkoležiacich miestach. Niekoľko miliónov rokov boli rozlíšené ľadovou dobou. V Tasmánii sú stopy po niekoľkých fázach glaciál v Quaternarskej dobe, najstaršie majú viac než 780 000 rokov a Oligocénskej glaciály okolo 35 miliónov rokov. Avšak hlavná časť Austrálie bola ovplyvnená len počas vrcholu poslednej ľadovej doby, pred 20 000 rokmi. Dokonca potom ľad pokryl len 25 km2 okolo Mt. Kosciusko. V ľadových dobách rieky klesali na hladinu mora viac než o 100 metrov ako je to dnes. Ako sa atmosféra otepľovala a hladina mora stúpla po druhýkrát, nižšie údolia boli zatopené: niektoré sú teraz dobrými prístavmi – napr. Sydney, ale ostatné sú vyplnené usadeninami. Väčšina z austrálskej pobrežnej konfigurácie je výsledkom hromadenia usadenín na vytopených pobrežiach a na východe je charakteristická striedaním kamenných mysov a dlhých pláži podporovanými planinami vyplnenými riečnymi a lagúnovými usadeninami.
Pobrežie je málo členité na severovýchode je Austrália lemovaná korálovým útesom. Jej najväčšie zálivy sú Karpentarský a Veľký austrálsky záliv. Má tiež dve väčšie polostrovy Arnhemská zem a Yorský polostrov. Zadnú polovicu tvorí starý predkambrický štít s púštnymi a polopúštnymi tabuľovými plošinami a panvami so slanými jazerami. Stred vyplňuje stredoaustrálska nížina a na východnom pobreží je Veľké predelové pohorie.

Kontinent sa skladá z troch hlavných celkov: Západná plošina, Centrálna nížina a Východná vysočina.

Západná plošina je rozdelená na oblasti s miestnymi názvami (Yilgarn, Kimberley, Arnhemská zem atď.). Väčšina z nich leží na pravekých skalách uložených na týchto miestach viac než 600 miliónov rokov. Piesková krajina a Barklyho plošina sú podložené mladšími skalami, zvetrané na rovný povrch a hrubo pokryté pieskom. Vápencová Nularborská planina bola pokrytá morom pred 15 – 20 miliónmi rokov. Pozdĺž západného pobrežia boli skaly oddelené Darlingským zlomom.

Väčšina z centrálnej Austrálie je plochá avšak nachádza sa tam aj veľa pohorí (napr. Mac Donnellove vrchy a Musgravove vrchy) a niekoľko osamelých skál, z ktorých najznámejšia je Uluru (Ayersova skala) nachádzajúca sa v Severnom Teritóriu. V Južnej Austrálii, oblasť jazera Eyre je planinou, ale územie Flinders geologicky pozostáva zo zlomených blokov, ktoré vytvorili pohoria (napr.

Flindersove vrchy a Mt. Lofty).

Centrálna nížina, ktorá sa rozkladá od Karpentárskeho zálivu cez Veľkú Artézsku panvu až po Murray-Darlingské planiny je charakteristická hrubými usadeninovými nahromadeninami. Ako názov hovorí, Veľká Artézska panva je tvorená vodnými ložiskami usadených hornín. Centrálna časť Centrálnej nížiny je vnútorný kanalizačný bazén jazera Eyre v Južnej Austrálii, ktoré leží 12 metrov pod hladinou mora. Naopak, rieky Murray-Darlingského a Karpentárskeho kanalizačného bazénu prúdia do mora. Východná vysočina vystupuje mierne z centrálnej Austrálie smerom ku vyšším plošinám: dokonca najvyššia oblasť, okolie Mt. Kosciusko (2,230 m.n.m) v Novom Južnom Walese je plošina. Niekoľko mladých zlomov a záhybov, podobne ako jazero George zlom neďaleko Canberry a Lapstone Monocline pri Sydney, majú priame dôsledky na povrch. Po väčšinu jeho dĺžky Veľký Predel (oddeľujúci rieky tečúce na západ od riek prúdiacich do Pacifiku) sa tiahne naprieč pozoruhodnou plochou krajinou s jazerami a v skutočnosti to nie sú pokračujúce pohoria, aj keď názov Veľké Predelové Pohorie je širšie používaný, ale mylne.

Plošiny Východnej vysočiny zvyčajne končia na ich východných okrajoch vo vysokých zlomoch, ktoré spoločne vytvorili Veľký zlom, tiahnuci sa juhovýchodne od severného Queenslandu po východnú Victoriu. Austrálske najväčšie vodopády, napr. Wollombi v Novom Južnom Walese a Wallaman a Tully v Queenslande, ktoré sú všetky vysoké okolo 200 metrov – vznikli tam, kde rieky prúdia cez Veľký zlom. Vo Viktórii, stará plošina bola rozdelená do množstva oddelených Vysokých Planín.
V minulosti boli v Austrálii veľké zmeny podnebia, ale zvláštne je to, že nevplývali na jej šírku. Ani keď Austrália bola blízko Južného pólu, podnebie bolo teplé a vlhké a tento model vytrval dosť dlhú dobu. Počas tohto času bola utvorená väčšina typických austrálskych pôd. Zdá sa, že vyprahnutosť sa objavila len potom, čo kontinent dosiahol jeho súčasnú šírku a severná časť pravdepodobne nikdy nebola suchá. Napriek prevahe dnešného suchého počasia, skutočná vyprahnutosť je geologicky mladá, s žiadnymi dunami alebo slanými jazerami staršími než 1 milión rokov. Naopak mnoho znakov odtokových modelov je pravekých: niektoré kurzy riek na juhu a východe sú staršie než rozbitie Gondwany (superkontinet ) a utvorenie súčasných austrálskych kontinentálnych brehov.

Pevninský tvar Austrálie vznikol hlavne z modelu rozpadu Gondwany.

Až na to, že v Novom Južnom Walese, kde pevninský šelf je veľmi úzky, odkryl široký pevninský šelf spájajúci sa so strmým pevninským svahom. Queenslandské pobrežie je spojené so širokou podmorskou doskou, na ktorej vyrástla Veľká Útesová Bariéra pred 2 miliónmi rokov.

3.1. Vodstvo

Austrália je najchudobnejší kontinent na povrchovú vodu. Skoro 2/3 územia Austrálie, najmä vo vnútrozemí, je bez riečnych tokov. Dažďová voda v celej tejto oblasti rýchlo vsakuje do zeme a zásobuje panvy s podzemnou vodou. Austrália prijíma v priemere 420 mm zrážok ročne a z toho len 48 mm odtečie do okolitých oceánov. Polovica austrálskeho zemského povrchu nemá priamy výtok do mora a tretina sa odčerpáva do systému jazera Eyre, najnižšieho bodu v Austrálii - 15,2 m pod hladinou mora. Najviac rozvinutý v oblasti vodných zásob je Murray – Darling bazén. Odhadované odklonené toky sú takmer polovicou ročného odtoku a viac než 80 percent je rozvinutých. Uskladnené množstvo teraz celkovo činí 25.4 milióna ML – oveľa viac než hlavný ročný odtok - Voda je používaná hlavne na zavlažovanie, oveľa viac vo veľkej verejnej sieti.

Najvodnatejšia je oblasť Austrálskych Alp, kde pramenia rieky Murray (1632 km) s prítokmi Darling (3124 km), Murrumbidgee (2070 km) a Flinders (832 km).
Vnútrozemie Austrálie pretínajú početné suché korytá typu vádí, nazývané creeks, ktoré sa napĺňajú vodou len v čase dažďov. V strednej a západnej Austrálii sú početné, čiastočne vysychajúce a zväčša slané jazerá : Eyrovo (8800 km²), Torrensovo (5777 km²), Gairdnerovo (5500 km²), Fromovo (2410 km²), Barleeho (1450 km²).

3.2 Národné parky

V Austrálii je registrovaných viac ako 500 národných parkov, rezervácií a chránených údení, niektoré z nich sú na listine UNESCO. Najstarší národný park je Kráľovský park (Royal Park), je zároveň 2. najstarší na svete. Štatút parku získal v roku. 1879. Nachádza sa v blízkosti Sydney.
K najunikátnejším národným parkom patrí národný park Eungella, rozľahlý vyše 500 km², na západnom pobreží Austrálie. Najkrajší a najnavštevovanejší národný park je Wilsons Promontory, ktorý sa rozkladá na juhovýchodnom pobreží, medzi Sydney a Melbourne. Pozoruhodné sú i ďalšie napr. Kakadu, Croajingolong, Gippsland, Coorong, Myall Lakes, Ku-ring-gai, Chase, Kitchega, Uluru.
Vďaka miestnym ochrancom prírody má najmenej poškodené prostredie Tasmánia.

3.2.1 Ayersova skala

Uprostred Severného teritória na severnom okraji Musgravových vrchov, sa do výšky 348 metrov týči jeden z najkrajších prírodných úkazov sveta. Ernest Giles a William C.

Gosse, ktorí ho začiatkom sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia objavili ako prví Európania, mu dali meno po vtedajšom premiérovi Južnej Austrálie, sirovi Henrym Ayersovi – Ayers rock. Pôvodní austrálski obyvatelia, tzv. Aborigénovia, však túto „skalu“ poznali už dávno predtým. Volajú ju Uluru podľa skalného ducha, ktorý v nej vraj sídli. Podľa vedcov vznikla asi pred 500 miliónmi rokov z vrstiev mäkkého piesku, ktorý ležal na dne oceánu, kedysi pokrývajúceho strednú Austráliu, a potom ho vytlačilo hore v dôsledku pohybov zemskej kôry. Väčšia časť horniny je pod zemou. Jedným z najzaujímavejších faktov týkajúcich sa Ayersovej skaly je to, že počas dňa mení farbu podľa toho, ako sa cez deň mení svetlo. Roku 1985 bola pričlenená k národnému parku Uluru. Domorodci nemajú radi, keď sa turisti šplhajú na vrchol skaly, pretože tým vraj rušia pokoj duchov. Existuje tiež povera: "Ak si zoberiete úlomok skaly, čo i len malý kamienok, prinesie vám to nešťastie.“

4. Podnebie

Austrália leží v troch podnebných pásmach, v rovníkovom s variáciou tropického vlhkého podnebia na Yorskom polostrove, v tropickom suchom a v subtropickom pásme (juhozápad, juhovýchod Austrálie a Tasmánia). V pásme veľmi vlhkého tropického podnebia sú ročné zrážky asi 2000 mm (York). Na ostatnom území Austrálie sú výrazné suché ročné obdobia, v púšťovom vnútrozemí vládne veľmi suché podnebie. V zime, 2 až 3 mesiace, pokrýva sneh iba najvyššie vrcholky Austrálskych Alp a pohoria Tasmánie. Na ostatnom území je sneh neznámy.
Najteplejšie mesiace sú január a február. Severné a severovýchodné pobrežie má vlhkú monzúnovú klímu. Na severozápadnom a východnom pobreží sa občas vyskytujú záplavy a tajfúny.
Vnútrozemie je typicky púšťové. Pobrežie má mierne podnebie s dažďami. Na 70 % územia sú zrážky nižšie ako 500 mm. ročne. Avšak Severná Austrália má silné monzúnové dažde počas leta a ojedinele aj ničivé tropické cyklóny. Tie sú dosť nebezpečné. Napríklad tropický cyklón Tracy, ktorý zasiahol Darwin na Štedrý Večer 1974 s maximálnou rýchlosťou vetra 217 km za hodinu, totálne zničil viac ako polovicu budov v meste a zanechal 65 smrteľne zranených ľudí a 145 vážne zranených. Južná Austrália ma zvyčajne mierne, ale stále veľmi premenlivé podnebie s prevažne zimnými dažďami a častými lesnými požiarmi v juhovýchodnej polovici kontinentu. 4.1 Teploty

Priemerný ročný rozsah teplôt je okolo 28°C na Kimberley pobreží na severe Západnej Austrálie, 4°C v alpínskom regióne v juhovýchodnej Austrálii. Priemerná denná maximálna teplota je od 40°C nad veľkým územím severnej časti Západnej Austrálii v lete a v zime okolo 0°C v najvyšších častiach Austrálskych Alpách.

Priemerná nočná minimálna teplota je okolo 25°C pozdĺž severozápadného pobrežia v lete a v zime v Austrálskych Alpách –6°C. Najvyššia zaznamenaná teplota je 53,1 °C v Cloncurry v Queenslande v Januári 1889 a najnižšia - 22,2°C v Charlotte Pas v Austrálskych Alpách v júli 1945.

5. Rastlinstvo

Pôvodné lesy sa vyskytujú najmä na severnom a východnom pobreží Austrálie a pozdĺž vnútrozemských tokov. Charakteristické stromy sú eukalypty a akácie. Dnes existuje asi 600 druhov eukalyptov, tvoria 95 % lesných porastov Austrálie. Jeho listy sú potravou napríklad pre koly. Listy eukalyptov vyparujú také množstvo vody, že sú jednou z príčin, prečo Austrália vysychá. Zvláštnou vlastnosťou eukalyptov je, že po obhorení starej kôry strom prežije a znova sa zazelená.

V pásme tropického vlhkého podnebia dominujú vlhké rovníkové pralesy – majú rôznorodé, nejednotné rozšírenie cez východné a severné oblasti na miestach, kde ročné zrážky sú okolo 1.200 mm. V teplom prostredí dažďové pralesy majú veľkú rozmanitosť rastlinných druhov a štrukturálneho zloženia, ale v studenom prostredí sa môžu skladať z viacerých vrstiev stromov dominantných pre druhy z južného pobrežia. Niektoré lesy sú ako rezervácie, resp. ako chránené, spravované lesy, avšak ďalšie boli nahradené pastvinami alebo pestovateľskou pôdou slúžiacou najmä k pestovaniu cukrovej trstiny.

Otvorené pralesy sú rozšírené hlavne vo Východnej Austrálii, na menších plochách aj na severe krajiny a v juhozápadných častiach Západnej Austrálie. Najrozšírenejšie sú eukalypty, po nich akácie a cyprusovité pínie. Najnižšia hranica ročných zrážok pre eukalyptové porasty v týchto pralesoch je okolo 600 mm v miernych oblastiach, ale v tropických oblastiach, kde dominantnými sa môžu stať plochy s akáciovými a píniovými porastami, môžu byť vodné zrážky i s nižším ročným úhrnom.

Pokiaľ ide o dažďové, resp. otvorené pralesy, určité lesy sa stali rezerváciami alebo obhospodarovanými lesmi, ďalšie plochy boli nahradené plantážami vysadenými hlavne exotickými píniami. Niektoré plochy boli zase premenené na pastviny, alebo vyklčované a osiate exotickými trávninami a rastlinami.

Zalesnené územia - sú podstatne rozšírené z otvorených lesov v regiónoch s nižšími zrážkami, ale ich relatívne rozšírenie ovplyvňujú pôdne faktory.
Najbežnejším porastom sú eukalypty, nasledované papyrusmi na severe a akáciami, či samičími dubmi na juhu. Mnoho z týchto zalesnených území je modifikovaných na rozsiahle pasienky hlavne pre hovädzí dobytok v tropických a pre ovce v miernych oblastiach.

Široké plochy porastené eukalyptami južne od Obratníka Kozorožca boli vyklčované a osiate sezónnymi plodinami, hlavne pšenicou v kombinácii s pôvodnými alebo exotickými trávninami.

Vnútrozemie zaberajú piesočnaté púšte, takmer bez rastlinstva. Pre polopúšte sú charakteristické halofyty a scrub (pichľavé kroviská zo zakrpatených akácií, eukalyptov a pod.). Známa je ostrá tráva.

Vegetácia celého kontinentu je odlišná od ostatných svetadielov, tak ako väčšina prvkov v Austrálii.
6. Živočíšstvo

Fauna je väčšinou endemická. Na prvý pohľad zabudnuté, nehostinné púšte pôsobia neprívetivo len na súčasného človeka. Kedysi boli oblasťou, kde sa neobmedzene vyvíjali živočíšne druhy, ktoré nemali prirodzených nepriateľov, a ktoré nenájdeme nikde inde, okrem malého výskytu v Južnej Amerike, s ktorou Austrália v minulosti tvorila veľký kontinent. Väčšina pôvodných cicavcov (119 druhov) sú vačkovci - klokan, koala, vombat, vačica, atď. Koala je symbolom Austrálie. Zvláštne sú tiež vtákopysky a ježure, ktoré kladú vajcia a koja mláďatá. Vtáctvo je tiež endemické (520 druhov) - pštros emu, rôzne druhy papagájov a rajok, kazuár, lýrochvost atď. Okrem psa dinga, privedeného pôvodnými obyvateľmi tu nie sú žiadne šelmy, azda okrem tajomného queenslandského tigra, príbuzného zrejme už vyhynutého tasmánského tigra. Za to je tu množstvo plazov (380 druhov). Z množstva spomeniem aspoň varana, scinka (Tiligua scincoides) agamu, gekona, pakobru hnedú, Koala taipana, atď. Taktiež sú tu pavúky a iný hmyz - najznámejšie sú termity - ich termitiská môžu dosahovať obdivuhodné rozmery. Endemická je dvojdyšná ryba bahník austrálsky.

7. Štátne zriadenie

Austrália je federatívny plne nezávislý štát v rámci Britského spoločenstva národov, formálne konštitučná monarchia. Hlavou štátu je britská kráľovná zastupovaná generálnym guvernérom. Najvyšším zákonodarným zborom je dvojkomorový parlament: dolná komora – Snemovňa reprezentantov má 148 poslancov volených na tri roky, horná komora – Senát tvorí 76 senátorov volených na šesť rokov. Federálny parlament i vláda na čele s ministerským predsedom, vzišla z obidvoch komôr parlamentu, majú sídlo v Canberre. Austrália má 6 štátov a 3 teritória.

Západná Austrália:
- Hlavné mesto: Perth
- Rozloha: 2 525 500 km
- Počet obyvateľov: 1 591 10

Južná Austrália:
- Hlavné mesto: Adelaide
- Rozloha: 984 000 km
- Počet obyvateľov: 1 423 900

Viktória:
- Hlavné mesto: Melbourne
- Rozloha: 227 600 km
- Počet obyvateľov: 4 315 200

Nový južný Wales:
- Hlavné mesto: Sydney
- Rozloha: 801 600 km
- Počet obyvateľov: 5 761 200

Queensland:
- Hlavné mesto: Brisbane
- Rozloha: 1 727 200 km
- Počet obyvateľov: 2 830 300

Tasmánia:
- Hlavné mesto: Hobart
- Rozloha: 67 800 km
- Počet obyvateľov: 451 200

Teritórium hlavného mesta:
- Hlavné mesto: Canberra
- Rozloha: 2 432 km
- Počet obyvateľov: 277 900

Severné teritórium:
- Hlavné mesto: Darwin
- Rozloha: 1 346 200 km
- Počet obyvateľov: 156 100

Teritórium ostrovov korálového mora

8. Obyvateľstvo

Z dnešných 18 mil. Austrálčanov je 91,2 % európskeho, najmä britského pôvodu. Pôvodní obyvatelia sú austrálsky černosi a predstavujú 1,5 %. Ostávajúcich 5,3 % tvoria prisťahovalci z Ázie a ich potomkovia. Takmer polovicu veriacich tvoria protestanti, štvrtinu rímsky katolíci (rímsky katolíci - 26,5 %, anglikáni - 24 %, iní protestanti - 17,5 %, iní kresťania - 5,5 %, bez vyznania 12,5 %, ostatní - 14 %). Väčšina populácie žije v mestách na pobreží, 6 najväčších aglomerácií - Sydney, Melbourne, Brisbane, Adelaide, Perth, Canberra - sústreďuje takmer 70 % obyvateľov.
Priemerná hustota zaľudnenia je iba 2,3 obyvateľa na km², vo vnútrozemí menej ako 1 obyvateľ na km². Úradný jazyk je angličtina. Z pôvodných 260 jazykov domorodcov sa zachovalo len veľmi málo.
Vysoká životná úroveň spôsobuje dlhovekosť obyvateľov a priemerná dĺžka života mužov je 74 rokov, kým svetový priemer je len 64 rokov. Ženy sa dožívajú v priemere 80 rokov a ďaleko presahujú svetový priemer – 68 rokov. Vekové zloženie obyvateľstva v roku 1991 – 21.7 percent tvorili deti od 0 – 14 rokov, 62.7 percent od 15 – 64 rokov a nad 60 rokov 15.6 percent. Gramotnosť je veľmi vysoká až na niekoľko Aboriginov sú všetci ľudia vzdelaní – 99 percent. Náboženské zloženie obyvateľstva je poznačené vývinom obyvateľstva – kresťania tvoria 73.0 percenta, z toho 26.1 percent sú katolíci, anglikáni tvoria 23.9 percenta a ostatní 23 percent. Bez vyznania je 12.7 percenta. Do Austrálie prenikli s ázijskými prisťahovalcami i rôzne náboženstvá. Etnická štruktúra – belosi tvoria 95.2 percent, pôvodní obyvatelia 1.5 percenta a Aziati 1.3 percenta, ostatní 2 percenta.

9. Hospodárstvo

Austrália je vyspelý priemyselný a poľnohospodársky štát s bohatou surovinovou základňou a významnou ťažbou nerastov, výrazne exportne zameraný. Charakteristický rys austrálskeho hospodárstva je vysoký stupeň koncentrácie výroby v závislosti na ťažobné centra nerastných surovín a zdroj pracovnej sily. Pôvodne sa rozvíjal spracovateľský priemysel na uspokojenie vnútorného trhu - potravinársky, textilný, kožiarsky. Rýchlejší rozvoj priemyslu spôsobili okolnosti vyvolané 1. a 2. svetovou vojnou. Vznikol najskôr kovospracujúci, strojárenský, chemický a lodný priemysel a po 2. Svetovej vojne zbrojársky a hutnícky. Veľký význam pre rozvoj priemyslu má nerastné bohatstvo.
Hrubý domáci produkt tvorí 367 802 mil. USD.

Na jedného obyvateľa to je 20 090 USD.

9.1 Poľnohospodárstvo

Napriek veľkému rozvoju baníctva a továrenskej výroby po roku 1940, prosperita poľnohospodárstva vo väčšej časti krajiny pokračovala vzhľadom na zvyšujúci sa počet dobytka, oviec atď. Austrálske poľnohospodárstvo charakterizuje vysoká produktivita, mechanizácia a agrotechnika. Zamestnáva necelých 5 % pracujúcich. Orná pôda a trvalé kultúry zaberajú 6,5 % rozlohy, viac ako polovica plochy sú pastviny.
Kvôli nedostatku vody musí byť pôda zavlažovaná. Vďaka rozvoju mechanizácie a rozvoja agrotechniky vzrástla poľnohospodárska produkcia od roku 1950 o 150 %. Najdôležitejšie plodiny sú cukrová trstina (Queensland), pšenica (juh, juhovýchod). Pestuje sa ovocie, bavlna, vinič (Južná Austrália, Nový Južný Wales), jačmeň, ovos, kukurica, ryža, proso, sorgo, zelenina, tabak, atď. Hlavným odvetvím je živočíšna výroba ( asi 60 % poľnohospodárskej produkcie). Na tretine kontinentu sa chovajú ovce (Austrália má najviac oviec, najväčšiu produkciu vlny na svete). Hovädzí dobytok sa chová na mäso (Queensland, Nový Južný Wales) a na mlieko (Nový Južný Wales, Viktória). Nezanedbateľný je i chov ošípaných a koni. Pri pobreží Západnej Austrálie a Tasmánie sú hlavné oblasti rybolovu
Aj keď len 6,5 percent celkového územia Austrálie je využívané na výrobu a pestovanie plodín, tieto oblasti majú veľký ekonomický význam. Pšenica zaberá územie 45 percent obrábanej pôdy a ostatné obilie zaberá 25 percent pôdy. Väčšina pšenice sa pestuje v juhovýchodných a juhozápadných oblastiach krajiny. Ročná produkcia na začiatku 90 – tých rokoch bola 15 miliónov metrických ton. Ovos, jačmeň, raž, seno a ďalšie plodiny sú tiež veľmi dôležité. Ryža a bavlna sa pestujú v Murrumbidgee zavlažovanej oblasti (Nový Južný Wales) a v Severnom Teritóriu. Produkcia cukrovej trstiny sa obmedzuje na úrodné pobrežné okraje Queenslandu a územia rieky Richmond na severe Nového Južného Walesu. Okolo 29.3 miliónov metrických ton cukrovej trstiny sa vyprodukovalo na začiatku 90 – tých rokov. Mnoho druhov ovocia sa pestuje v Austrálii vrátane grapefruitov, pomarančov, jabĺk, banánov, hrušiek, ananásov, broskýň a nektariniek. Hlavné oblasti produkcie vína sú Barrosa Valley v Južnej Austrálii, Hunter Valley, Nový Južný Wales a severovýchodných, južných a západných oblastiach Viktórie. Zvláštne druhy hrozna rastú v Murray Valley a využívajú sa na výrobu hrozienok.

9.2 Priemysel

Veľký význam pre rozvoj priemyslu má nerastné bohatstvo. V Austrálii sa nachádzajú jedny z najväčších ložísk železnej rudy (oblasť Pilbaru v Západnej Austrálii) a bauxitu (Arnhemská zem, Yorský polostrov) na svete.

Je tiež významným producentom rúd olova, zinku, mangánu, uránu, zlata, striebra, medi, volfrámu, niklu a kobaltu.
Prvé miesto má tiež ťažba vzácnych kovov - zirkonu, rutilu a ilmenitu. Taktiež sa tu nachádzajú ložiska drahého opálu (stredná časť Austrálie), čierneho uhlia (Nový Južný Wales, Queensland), hnedého uhlia (Viktória). V šelfoch pri Viktórii a na severovýchode Južnej Austrálie sa ťaží ropa a zemný plyn. Suroviny sa vyvážajú do celého sveta.
Väčšinu elektrickej energie (90 %) tvoria tepelné elektrárne. Tasmánia je zásobovaná z vodných elektrárni. Austrália má jeden atómový reaktor, ale žiadne jadrové elektrárne.
Najdôležitejšie odvetvia priemyslu sú najmä metalurgia, strojárenstvo, petrochémia, elektrotechnika a elektronika. Viac ako polovica priemyselnej produkcie je sústredená v Sydney a Melbourne.
Rozsiahly je potravinársky priemysel, spracovanie vlny, mäsa a koží.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk