Nemecko

Oficiálny názov : Spolková republika Nemecko, Bundesrepublik Deutschland

Rozloha : 356 733 km2

Nemecko leží v strednej Európe a zasahuje od Severného a Baltského mora až na juh k Alpám. Susedí s deviatimi štátmi. Celková dĺžka hraníc je 3786 km a pobrežie má dĺžku 2390 km. Na západe je to Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko, južnú hranicu tvorí Švajčiarsko a Rakúsko, na východe je to Česká republika a Poľsko, na severe Dánsko.

Nemecko tvorí 16 spolkových krajín : Bádensko-Württembersko, Bavorsko, Berlín, Braniborsko, Brémy, Hamburg, Hesensko, Meklenbursko-Predné Pomoransko, Dolné Sasko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Porýnie-Falcko, Sársko, Sasko, Sasko-Anhaltsko, Šlesvicko-Holštýnsko, Durýnsko.

Nemecko môžeme rozdeliť na tri veľké prírodné celky : Severonemeckú nížinu, Stredonemeckú vrchovinu a Alpy s predhorím. Sever zeme pokrýva Severonemecká nížina. Jej povrch je tvorený morénami s priehlbinami, ktoré boli vyplnené jazerami, vlhkými nížinami a pláňami, ktoré boli kedysi formované ľadovcom. Jazerá nám tvoria Holštanskú a Mecklenburskú jazernú plošinu. Stredonemecká vrchovina je zložitá sústava početných vrchovín a nízkych pohorí rôzneho veku a horninového zloženia. Na západe po oboch stranách Rýna vystupujú nízke pohoria označované ako Rýnske bridlicové hory. Medzi ne patrí vulkanická vrchovina Eifel so známymi maarovými jazerami, ktoré vznikli po výbuchu sopečných plynov. Ďalšími pohoriami sú pohorie Hunsrück, Sauerland na pravom brehu Rýna, Rothaargebirge na juhovýchode. K údoliu Rýna stupňovito klesá Westerwald. V pohorí Taunus sa nachádzajú minerálne pramene. Zvyšné pohoria : Hessenská vrchovina, stratovulkán Vogelsberg, čadičová plošina Rhön, pohorie Harz, Durynský les, Franský les, Smrčiny, Hornofalcký les(Český), Bavorský les(Šumava), Lužické hory, Falcký les, Schwarzwald, Fränkische a Schwäbische Alb. Na juh od Dunaja sa rozkladá alpské predhorie. Na juhu sa dvíha hradba Severných vápencových Alp s najvyšším vrchom Nemecka Zugspitze 2963 m a tiež s najvyššou stenou Álp, 1800 m vysokou východnou stenou Watzmannu v najkrajšom národnom parku Nemecka Berchtesgaden.

Ostrovy : Rügen, Usedom(nemecká časť 354 km2), Fehmarn, Východofrízske a Severofrízske ostrovy, Helgoland

Nížiny : Severonemecká, Hornorýnská

Rieky : Väčšina riek v Nemecku sa napojuje na Rýn s prítokom Main(Mohan) a Mosel, Ems(Emža), Weser a Labe, ktoré ústia do Severného mora. Do Baltského mora pritekajú rieky Trave, Warnow, Recknitz, Peene, Uecker a Odra.

Štvrtinu štátu zbiera povodie Labe, šestinu povodie Dunaja s prítokom Isar, ktorý tečie do Čierneho mora

Jazerá : Bodamské (305 km2), Müritz, Chiemsee.



Podnebie



Nemecko leží v oblasti mierneho pásma, v zóne západných vetrov. Sever a západ je ovplyvnený oceánskym podnebím s nie príliš horúcimi letami a miernou zimou. Východ a juh podlieha subkontinentálnemu vplyvu s chladnejšou zimou a teplejším letom. Priemerná teplota v januári je na severe 0 °C a na juhu ­2 °C. V júni sa teploty na severe pohybujú okolo 17 °C a na juhu okolo 18 °C. Maximálne množstvo zrážok padne v letných mesiacoch. V severonemeckej nížine a údoliach dosahujú priemerné ročné zrážky 500 až 700 mm, v stredohorí 700 až 1500 mm a v Alpách až cez 2000mm. Fauna a flóra



Pôvodne bolo Nemecko lesnaté a lesy pokrývali viac než štvrtinu plochy. Pôvodne dominujúci miešaný les s dubmi a bukmi bol z väčšej časti vykácaný, bol nahradený smrekmi a borovicami. Dnes lesné plochy tvoria asi 30% celkovej plochy Nemecka. V severonemeckej nížine nájdeme na piesočnatej pôde borovice, na ílovitej pôde buky, duby, javory, jasene. V stredohorí prevažujú smreky, borovice, duby a buky. Na juhu sa vyskytujú i jedle. V predhorí Álp rastie horský zmiešaný les hlavne smreky a borovice. V Alpách sú v nižších polohách jedle a buky, vo vyšších polohách to sú horské javory a smreky. Nad hranicou lesa vo výške asi 1800 m je rozšírená kosodrevina.

Mnohé zvieratá ako bizón, zubor európsky, los, vlk a medveď boli vo voľnej prírode vyhubené. Pomerne silne sú zastúpené srnce, jelene, divé prasatá, zajace, líšky, ich stavy sa regulujú lovom. V Alpách sa znovu rozšíril kozorožec, kamzík a svišť. Silno postihnuté sú stavy rýb a to kvôli znečisteniu vôd vo vnútrozemí. Nemecko má 11 národných parkov : Bavorský les, Berchtesgaden, Hochharz, Jasmund, jazero Müritz, dolný tok Odry, Saské Švajčiarsko, Vorpommersche Boddenlandschaft, Dolnosaský, Hamburský a Šlesvisko-holštýnský Wattrnmeer.



Štátne zriadenie



Spolková republika Nemecko ( Bundesrepublik Deutschland ) je parlamentná federatívna republika na čele s prezidentom. Výkonnú moc zastupuje spolkový prezident ( volený na 5 rokov - od 1. júla 1999 je ním pán Johannes Rau ), spolkový kancelár ( je ním od roku 1998 pán Gerhard Schroder ) a vláda. Zákonodarnú moc predstavuje dvojkomorový parlament: Spolkový snem ( Bundestag ) - má 672 členov na štvorročné volebné obdobie, Spolková rada ( Bundesrat ) - má 68 menovaných členov. Každá spolková krajina má vlastnú ústavu, parlament a vládu.



Dejiny



Územie Nemecka bolo osídlené už v paleolite najmenej pred 400 000 rokmi. V roku 89 p.n.l. bola vytvorená rímska provincia Germania.

V roku 843 sa územie Nemecka stalo súčasťou Východofranskej ríše.

Na prelome 9. - 10. storočia sa Východofranská ríša rozpadla na päť veľkých vojvodstiev. V 10. storočí začal centralizačný proces na ktorého čele stál saský panovnícky dvor. Napriek úpadku centrálnej moci v 11. a 12. storočí patrilo Nemecko ( ako jadro Svätej ríše rímskej ) k najmocnejším štátom Európy.

Tridsaťročná vojna v rokoch 1618 - 48 spôsobila hospodársky úpadok Nemecka. Vestfalsým mierom z roku 1648 bola uznaná zvrchovanosť ríšských stavov. Nemecko vtedy tvorilo voľné zoskupenie okolo 300 samostatných štátov s niekoľkými formálnymi spoločnými inštitúciami.

V priebehu napoleonských vojen bola časť územia zabratá Francúzskom, asi 200 menších štátov bolo zrušených a sama ríša prestala existovať ( do roku 1806 ). Na jej mieste vznikol Rýnsky spolok ( 1806 ), ktorý bol v roku 1815 rozšírený na Nemecký spolok pod dominanciou Rakúska a Pruska. Boj o hegemóniu v Nemecku skončil porážkou Rakúska ( 1866 ) a Francúzska ( 1870 - 1871 ) víťazstvom Pruska. Roku 1871 bolo vytvorené Nemecké cisárstvo s hlavným mestom Berlínom. Opozdený prechod Nemecka ku koloniálnym výbojom smeroval k novému deleniu sveta a vyústil do prvej svetovej vojny. Po porážke v roku 1918 bolo územie Nemecka zredukované o územia na západe i na východe.

Dňa 9. novembra 1918 bola vyhlásená Nemecká republika nazývaná podľa ústavy prijatej vo Vajmari v júli 1919 Vajmarskou republikou.

Veľká hospodárska kríza v rokoch 1929 - 1933 umožnila nástup nacizmu. 30. januára 1933 bol Adolf Hitler menovaný ríšskym kancelárom. Bol to začiatok fašistickej diktatúry. Anšlus Rakúska v marci 1938, mníchovská dohoda zo septembra 1938, okupácia zvyšku českých krajín v marci 1939 predznamenali rozpútanie druhej svetovej vojny.

Po kapitulácii Nemecka 8. mája 1945 bolo celé územie rozdelené na štyri okupačné zóny ( sovietskú, americkú, britskú a francúzsku ). V roku 1946 sa americká a britská zóna spojili do Bizónie, v roku 1948 sa k nim pridala aj francúzska zóna - vznikla Trizónia. Zjednocovací proces západného Nemecka vyvrcholil vytvorením spolkových orgánov a vyhlásením Spolkovej republiky Nemecko 7. septembra 1949. Reakciou na túto skutočnosť bolo vyhlásenie Nemeckej demokratickej republiky v sovietskej zóne 7. novembra 1949.

Na konci roku 1989 došlo ku zrúteniu komunistickej diktatúry v NDR a k pádu berlínskeho múra, symbolu rozdelenia Berlína a Nemecka. V marci roku 1990 sa konali prvé slobodné voľby a 3. októbra 1990 došlo ku zjednoteniu Nemecka pod menom Spolková republika Nemecko.

Hlavným mestom sa stal v roku 1991 Berlín, Bonn zostal až do roku 1998 sídlom vlády a parlamentu.

Po odchode posledného sovietského vojaka z východného Nemecka 31. augusta 1994 boli stiahnuté aj okupačné armády U.S.A., Veľkej Británie a Francúzska zo západnej časti Nemecka.



Významné roky



18. január 1871 - zjednotenie Nemecka,

24. máj 1949 - založenie Spolkovej republiky Nemecko,

7. október 1949 - založenie Nemeckej demokratickej republiky,

3. október 1990 - pristúpenie NDR k SRN, znovuzjednotenie Nemecka,

23. máj 1949 - bola prijatá ústava Spolkovej republiky Nemecko ( posledná zmena bola prijatá 5. septembra 1994 ).



Obyvateľstvo



V júli 1997 bol počet obyvateľov Spolkovej republiky Nemecko 84 068 216 obyvateľov a hustota obyvateľstva bola 241 obyvateľov na km. Najväčšiu hustotu obyvateľstva má Severné Porýnie-Vestfalsko ( 520 obyvateľov / km ). Hlboko pod priemerom je Bavorsko ( 175 obyvateľov / km ), Dolné Sasko ( 100 obyvateľov / km ) a Meklenbursko-Predné Pomoransko ( 80 obyvateľov / km ). Prirodzený prírastok obyvateľstva je 0,1 % ročne.

V priemere sa muži dožívajú v Nemecku 73 rokov, ženy 79 rokov. Podiel obyvateľstva na veku pod 15 rokov je 16,4 %.



Národnostná štruktúra



V Nemecku žije 92 % Nemcov, 2,3 % Turkov, 1,3 % občanov bývalej Juhoslávie, 0,7 % Talianov a 0,4 % Grékov. V Nemecku žije asi sedem miliónov cudzincov.



Náboženská štruktúra



K rímskokatolíckej cirkvi sa hlási v Nemecku 27,2 milióna ľudí ( 33,4 % ), protestantov je 31,8 milióna ( 34,1 % ). K islamu sa hlási asi 1,7 milióna ľudí, väčšinou Turkov. Ku gréckej ortodoxnej cirkvi patrí asi 300 000 ľudí. 430 tisíc ľudí sa hlási k Novoapoštolskej cirkvi. Na území Nemecka žije aj 150 tisíc Jehovových Svedkov. Ďalej existujú aj malé židovské a budhistické spoločenstvá.



Jazyk



Napriek tomu, že v Nemecku je len jeden oficiálny jazyk, v dánskej menšine v južnom Šlesvicku sa čiastočne na školách vyučuje dánština a taktiež v lužickosrbských územiach sú srbština a nemčina rovnocené. Ďalej sa používa polština, fríština, alemanština, bavorština, dolnonemčina, frankština, švábština. Hovorová Nemčina má mnoho dialektov.



Zamestnanosť



Asi 37 miliónov ľudí v Nemecku je pracovne činných. Ďalších 3,2 milióna je bez zamestnania. Miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 9 %.

Nemecko patrilo s priemerným ročným príjmom 37 570 DEM na jednu osobu v roku 1992 medzi najbohatšie štáty na svete ( za chudobného sa v Nemecku považuje ten, kto má k dispozícii menej ako polovicu priemerného mesačného platu - takmer 33 tisíc Sk.

).



Školstvo



Nemecké školstvo je, aj napriek tomu, že je záležitosťou jednotlivých spolkových krajín vo svojich základných črtách jednotné a je jedným z najlepších na svete. Všeobecná povinná školská dochádzka od šiestich respektíve siedmych rokov je deväťročná. Po jej ukončení ak žiak nemieni navštevovať vyšší stupeň školy, platí tzv. povinnosť vyučenia ( duálny systém pracovného vzdelania ).

V Nemecku je viac ako 300 vysokých škôl, medzi nimi 85 univerzít. Najväčšia univerzita sídli v Mníchove ( študuje tam 63 tisíc študentov ), najstaršia univerzita je v Heidelbergu ( bola založená v roku 1385 ).



Sídla



V Nemeckej spolkovej republike je 87 % -ná urbanizácia.



Hlavné mesto Nemecka je Berlín. Leží na severovýchode Nemecka a má 3,5 milióna obyvateľov ( 12 % tvoria cudzinci predovšetkým Turci ). Pretekajú cez neho dve väčšie rieky: Havel a Spree. Počas studenej vojny bolo mesto rozdelené na dve časti.

Berlín má mnoho pamätihodností. Jeho centrum tvorí Alexanderplatz ( Alex ). Tu stoja tzv. Weltzeituhr ( Hodiny ukazujúce čas na celom svete), a Fernsehturm ( televízna veža ), ktorá je 365m vysoká. Veľmi známe ulice Berlína sú Kurfurstendamm ( Ku-damm ) a Unter den Linden. V Berlíne sa nachádza Humboldtova univerzita a Humboldtov pamätník. Známe je taktiež Medzinárodné kongresové centrum ( ICC ).



Ďalšie mestá Nemecka sú: Hamburg, Mníchov, Kolín nad rýnom, Frankfurt nad Mohanom, Essen a ďalšie.



Poľnohospodárstvo



Asi polovica územia Nemecka sa používa na poľnohospodárstvo. To je veľmi intenzívne a vo svete najviac mechanizované, no čo sa týka počtu pracovných miest aj jeho podielu na hrubom domácom produkte je poľnohospodárstvo na ústupe. Dôvodom je pri prakticky nezmenenej spotrebe potravín vzrastajúca produktivita poľnohospodárstva, medzinárodný tlak súťaže ( mnoho potravín sa do Nemecka dováža hlavne z Francúzska ) a rast v ostatných oblastiach hospodárstva. Len 3,7 % pracovne činných osôb pracuje v tejto sfére hospodárstva.

V Nemecku je zaistené vlastné zásobovanie krajiny potravinami.



Na ornej pôde, ktorá zaberá tretinu krajiny sa pestuje hlavne:

obilie - pšenica, jačmeň, žito,
krmné rastliny,
zemiaky,
cukrová repa ( na sprašových pôdach Borde),
olejniny,
zelenina - hlavne kapusta. Významné je i petovanie vína v povodí Rýna a Mosely a chmeľa v bavorskom Hallertau-e.



Chov dobytku je sústredený na chov hovädzieho dobytku ( hlavne v severných častiach krajiny ) a ošípaných ( najviac v Európe ). Rozširuje sa taktiež chov ovcí. Rybolov sa sústreďuje do vzdialenejších morí, no nestačí kryť spotrebu.

Nerastné suroviny



Ak nepočítame ložiská uhlia a soli, je Nemecko chudobné na nerastné suroviny. Ťaží sa predovšetkým:

čierne uhlie ( Porúrie, Sársko, Cáchy ), ktoré však nie je schopné konkurencie v medzinárodnom merítku,
hnedé uhlie ( dolné Porýnie, Sasko, Sasko - Anhaltsko, južné Braniborsko ) - v ťažbe 1. miesto na svete,
draselné soli - v produkcii 2. miesto na svete,
kamenná soľ ( Durynsko, okolie Hannoveru ),
zemný plyn ( na severe krajiny ). Produkcia ropy v Nemecku je nízka. Ťažba rozmanitých rúd farebných kovov z vyčerpaných ložísk je takmer zanedbateľná.



Priemysel


Nemecký priemysel je najmohutnejší v Európe a vďaka svojej silnej orientácii na vývoz, je Nemecko spolu s U.S.A. a Japonskom na vrchole svetového obchodu.

V spracujúcich odvetviach priemyslu pracuje v Nemecku 30 % obyvateľstva. Medzinárodne je v popredí:

strojársky priemysel ( hlavne výroba dopravných prostriedkov - 20 % vývozu - automobilov - 3. miesto na svete ),
elektrotechnický priemysel,
hutnícky priemysel ( Porúrie, Sársko - klesá jeho význam ),
chemický priemysel ( okrem iného aj rozsiahla produkcia liekov ),
potravinársky priemysel ( pivovarnícky, mlynárenský a cukrovarenský priemysel ),
spracovanie dreva a výroba papiera, stavebných hmôt, odevov, skla a keramiky. Regionálna koncentrácia priemyslu už v súčastnosti takmer neexistuje, pretože väčšina priemyslu už nie je závislá na zdrojoch nerastných surovín alebo na dopravných cestách. Orientuje sa, pokiaľ nie je výsledkom historických udalostí podľa obecného vybavenia infraštruktúry a ponuky pracovných síl. Konurbácia Porúrie spolu s oblasťami Kolína nad Rýnom predstavujú najväčšiu priemyselnú základňu v Európe.



Doprava



Nemecko má veľmi dobre vybudovanú a hustú cestnú sieť. Zahrňuje 227 tisíc km okresných ciest a 11 tisíc km diaľnic.

Železničná sieť má dĺžku 44 tisíc km. Buduje sa systém železničných tratí pre vysoké rýchlosti.

Sieť splavných riek má dĺžku 7350 km. Najdôležitejšími vodnými cestami sú rieky Rýn a Labe. Najväčší vnútrozemský prístav je v Duisburgu. Hlavným námorným prístavom je Hamburg, v oblasti Baltského mora Rostock.

Letecká doprava zaznamenala badateľný vzostup. Najdôležitejšie medzinárodné letisko, ktoré patrí k najväčším leteckým uzlom nielen v Európe, ale aj na celom svete je Frankfurt nad Mohanom. Ďalšie veľké medzinárodné letiská majú Kolín - Bonn, Mníchov a Berlín. Pravidelné letecké spojenie má celkovo 40 miest.

Letecká spoločnosť Lufthansa je jeden z najväčších dopravcov na svete.


Cestovný ruch

Aj keď Nemecko získava významné príjmy z cestovného ruchu, výdaje nemeckých turistov v cudzine sú trikrát väčšie. Turisticky atraktívne je hlavne pobrežie Severného a Baltského mora, údolie Rýna a Mosely, Stredohorie, Saské Švajčiarsko a Alpy. Nevyužitá je východná časť krajiny s početnými kúpeľmi a historickými pamiatkami.