Rakúsko

(Republik Österreich)

Rakúsko leží v hornatej strednej Európe. Susedí s ôsmimi štátmi. Na severe sú to Nemecko, Česko a Slovensko. Na východe susedí s Maďarskom, na juhu s Talianskom a Slovinskom a na západe so Švajčiarskom a Lichtenštainskom. Dĺžka hraníc 2707 km. Jeho rozloha je 83 860 km2. Povrch štátu pokrýva, až na malú oblasť severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Alp. Rakúsko je po Švajčiarsku druhý najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých najväčšie výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách (Großglockner ­ 3797 m) a Ötztalských Alpách (Wildspitze ­ 3774 m). Jednotlivé pásma sú navzájom oddelené dlhými pozdĺžnymi údoliami riek Inn, Satzach (Salica), Enns (Enža), Drau (Dráva), a Mur (Mura). Severné pásmo, tvorené vápencami, začína pri Bodamskom jazere Algavskými Alpami, pokračuje Severotirolskými a Salcburskými Alpami a končí Rakúskymi Alpami (Dachstein ­ 2995 m) a Viedenským lesom. Najmohutnejšie je stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy (Hochfeiler ­ 3510 m), Vysoké Taury, Nízke Taury (Hochgolling ­ 2863 m), Norické a Cetické Alpy na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku pohraničné Karnské Alpy (Kellerwand ­ 2770 m) a Karavanky.

Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline sa tiahnuca Rakúska žulová plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vypĺňa najjužnejšia časť Českej vysočiny. Z nej patrí Rakúsku čiastočne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly Dunkelsteinský les.

Až na malú zem Vorarlbersko, ktoré je odvodňované do rieky Rýn, patrí celá vodná sústava Rakúska Dunaju. Rakúsky tok Dunaja je celý splavný a meria 350 km. Ostatné rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však značný, pretože v riečnych údoliach sa sústreďuje hospodársky vývoj štátu. Na juhu sú najväčšie toky Dráva (Drau 720 km), a Mura (483 km). Rakúsko má tiež aj veľa jazier. Najväčšie z nich sú Neziderské (pri maďarskej hranici), časť Bodamského (hranica s Nemeckom a Švajčiarskom) a Atterské jazero ( v Hornom Rakúsku) nachádzajúce sa v Soľnej komore.

Národné parky: Hoho Tauern, Kardwendet, Neusiedlersee ­ Seewinket.

Podnebie Rakúska má prevažne alpský ráz. Je mierne, bohaté na dažďové a snehové zrážky (okolo 1000 mm ročne). Severná časť štátu má podnebie blízke stredoeurópskemu, na východe sa zreteľne prejavuje kontinentalita, vyvolávaná blízkosťou uhorských nížin.

Najmiernejšie a najpríjemnejšie podnebie majú k juhu obrátené alpské svahy. Dejiny

Pôvodní obyvateľia tejto zeme ťažili železnú rudu a soľ a obchodovali s nimi. Okolo roku 400 p.n.l. tu prišli Kelti a v roku 15 p.n.l. Rakúsko dobyli Rimania. Od počiatku 13. stor. vládol Rakúsku rod Habsburgovcov a urobil z neho stred obrovskej ríše, ktorá sa rozrástla tak, že zah??ala aj Španielsko, české zeme, Maďarsko a Nizozemsko. V 19. stor. začalo Rakúsko ztrácať svoju moc a v roku 1918 sa habsburská ríša rozpadla. Dvoma svetovými vojnami bola zem rozvrátena, ale od 50. rokov tochto storočia sa Rakúsku podarilo vybudovať hospodárstvo a dosiahnuť politickej stability. V roku 1995 sa stalo členom Európskej únie. Rakúsko je spolková republika skladajúca sa z 9 spolkových zemí Voralbersko (Voralberg) ­ hl.mesto je Bregenz, Tirolsko (Tirol) ­ hl.mesto Innsbruck, Salzbursko(Salzburg) ­ hl.mesto Salzburg, Koretánsko (Kärnten) - Klagenfurt, Šrajersko (Steiermark) ­ Štejerský Hradec, Burgenland - Eisenstadt, Horné Rakúsko - Linec, Dolné Rakúsko ­ Sankt Polten, a Viedeň (Wien) ­ hl. mesto Viedeň. Viedeň nie je len hlavné mesto Rakúska, ale aj obchodné, kultúrne, a spoločenské centrum krajiny i celej Európy. Má mnoho historických pamiatok; napríklad Hradné divadlo (Burgtheater), bývalý cisársky zámok Schönburnn, ale aj dóm sv. Štefana. Druhé najväčšie mesto Štajerský Hradec leží na rieke Mura a je živým priemyselným a univerzitným mestom. Obyvateľstvo

Rakúsko má 7 988 000 obyvateľov. Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva približne 94 ob/km2. V náboženstve má úplnú prevahu rimokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny sú Alpy. V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: Viedeň (má 1 540 000 ob.), Štajerský Hradec (240 000 ob.), Linec (205 000 ob.), Salzburg (148 000) a Insbruck (122 000 ob.).

Úradným jazykom je nemčina. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (Kärnten), chorvátske ( na východe Burglandu), maďarské, české a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny. Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárske možnosti sú väčšie než vo Švajčiarsku, pretože Rakúsko má priestornejšie alpské údolia s dobrou pôdou a viac nížin. Asi 21 % pôdy pripadá na ornú pôdu, záhrady a vinice, 27 % na lúky a pasienky. Neúrodné pôdy sú vzhľadom k veľmi hornatéhu povrchu štátu malé, len 11% plochy. Po celom území sa pestuje žito, ovos, jačmeň,zemiaky na východe pšenica, cukrovka a kukurica. Ovocinárske záhrady a vinice pokrývajú južné a východné svahy hôr.

Vo vysokej nadmorskej výške sa pasú skoty a ovce. Uplatňuje sa tak isto aj rybýrstvo a včelárstvo. Rakúsko má aj dostatok lesov (40%), avšak šetrí svoje lesné porasty a drevo radšej dováža. Priemysel

Rakúsko má veľké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2.najväčší producent na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný ráz má aj ťažba v Tirolsku, v okolí Salzburgu sú významné náleziska kamennéj soli a medi. Vyskytujú sa aj vzácne kovy, ako striebro, zlato. Hoci sa uhlie ťaží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážať. Železiarstvo a oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz).

Strojársky a automobilový priemysel je hlavne v Hornom Rakúsku a Štajersku. Dôležitým produktom chemického priemyslu je celulóza (Linec, Treibach, Korutánsko a Dolné Rakúsko). Textilný priemysel sa zoskupuje do troch centier ­ v západnej časti Voralberska, v Tirolsku a Viedni. Elektrotechnický je sústredený vo Viedni, Steiermarku, Salzburgu, Karetánsku, sklársky v Tirolsku. Doprava a spoje

Automobilová sieť v princípe je vo východno-západných líniach pozdĺž Dunaja a v severo-južnej línii pozdlž pohorí Alp. Pozostáva z vedľajších ciest, dialníc a ciest s vyššou povolenou rýchlosťou. Železničná doprava je majetkom štátnych železníc, iba časťou disponujú súkromné spoločnosti. Letecká doprava ­ Letecké spoločnosti Austrian Airlines, Österreichischer Luftverkehr lietajú vzdušnými cestami do 56 štátov a 36 krajín Európy, Blízkeho východu a Severnej Afriky. Lodná doprava je možná iba po Dunaji, časti jeho vedľajších prítokov a jazerách.