Oproti zovretým, prelomovým dolinám v bradlách a bradlových tvrdošoch dominujú v kotlinách úvalinovité doliny so silne zasutenými svahmi (hlinité a hlinito – kamenisté delúvia). V delúviach dosahujúcich mocnosť až 10 – 15 metrov sú časté výmole a sufizývne formy. Vápencové bradlá nesú často skalné zruby a ich úpätia lemujú osypy a lokálne fosílne kamenisté prúdy. Z tektonicky podmienených foriem sa tu prejavujú 250 – 300 metrov vysoké strmé svahy na zlomovej čiare, lokálne zložené zlomové svahy spadajúce k Žilinskej kotline.

Klíma: Zaradenie → okraje = mierne teplá, veľmi vlhká, vrchovinová klimatická oblasť, stred = mierne chladná oblasť.
Klimatogeografické typy → mierne chladná až chladná horská klíma s malou inverziou teplôt, vlhká až veľmi vlhká.
Teplota: Ubúdanie teploty s výškou udáva gradient, ktorý v priemere dosahuje hodnotu 0,6 oC na 100 metrov výšky. Maximum teploty v roku pripadá na júl a minimum na január. Priemerná júlová teplota vo vrcholových častiach pohoria dosahuje 11 – 12 oC a v podolí 16 – 17 oC. V januári je teplotný priemer na chrbtoch –7 oC.
Oblačnosť: Najväčšia oblačnosť je v zime a najmenšia koncom leta a začiatkom jesene (55%).
Oblačnosť vzrastá od septembra do decembra a potom klesá do augusta. Najväčší počet jasných dní je v auguste a minimum pripadá na október a november.
Zrážky: Vysokú kladnú zrážkovú anomáliu majú západné a severozápadné svahy. S výškou pribúda na 100 metrov asi 60 – 80 mm zrážok. Maximum zrážok pripadá na júl a minimum na január, prípadne február. Najvyššie denné úhrny zrážok sa vyskytujú v júli, júni a auguste. V priemere za rok padne 800 až 950 mm zrážok.

Pôdy: Pôdne typy: bradlá – rendziny a rendziny hnedé, litosoly, lokálne rendziny sutinové a hnedé pôdy na zvetralinách pevných karbonátových hornín
Flyš - Väčšina sú hnedé pôdy oglejené s tmavým humusovým horizontom, sprievodné hnedé pôdy oglejené a čiernice na zvetralinách pieskovcovo – ílovcových flyšových hornín. Na severnej strane pohoria sú hnedé pôdy nenasýtené kyslé, lokálne rankre a hnedé pôdy nenasýtené na zvetralinách flyšových hornín.
Na obrube Žilinskej kotliny sú pararendziny a sprievodné hnedé pôdy nasýtené na zvetralinách pieskovcovo – ílovcových a silikátovo – karbonátových hornín.
Pôdne druhy: Na obrube Žilinskej kotliny piesočnato – hlinité až hlinité pôdy. Väčšinou sú pôdy hlinité. Vo vrchných častiach ílovito – hlinité.

Rastlinstvo: Plošne najvýraznejším spoločenstvom boli v minulosti spoločenstvá kvetnatých bučín do výšky 800 m. Kyslé jedľobučiny rástli na svahoch s dostatočne hlbokým pôdnym krztom.