Poľsko (seminárna práca)
1. Poloha a prírodné podmienky
1.1. Poloha
Poľsko sa nachádza vo východnej časti strednej Európy. Je rozmiestnené
na južnom Pobreží Baltského mora. Na západe hraničí s Nemeckom
na juhu s Českou republikou a Slovenskom, jeho východnými
susedmi je Bielorusko a Ukrajina. Na severovýchode susedí s
Litvou a Kailindradskou oblasťou Ruska.
1.2. Prírodné podmienky
Väčšinu Poľska tvorí monotónna krajina nížin, pahorkatín a
plošín, ktoré sa rozkladajú na Stredoeurópskej pevninským
ľadovcom vymodelovanej nížine obmedzenou iba sústavou
izolovaných pohorí a dlhých horských pásiem na juhu. 1.2.a. Povrch
Ak by sme Poľsko zobrali od severu k juhu, tak by sme ho
mohli rozdeliť na päť geografických pásiem:
1.Pobaltská nížina ktorá lemuje pobrežie. Nachádzajú sa tu
Lagúnové jazerá, duny a piesčité kosy ( Helská a Viselská ).
2.Južne od pobrežia Baltského mora sa rozprestiera Pomoranská
jazerná plošina, ktorej vrch siahajú až ku Gdaňsku.
3.Na severovýchode leží rozsiahlejšia Mazurská jazerná
plošina na ktorej sa nachádza najväčšie Poľské jazero
Sniardwy ktoré má rozlohu 114 km2.Všetky jazerá sú ľadovcového
pôvodu a morénové pahorky medzi nimi sú vysoké maximálne 300m. 4.Viac na juhu sa západnovýchodným smerom tiahnú široké miestami
bažinaté údolia, ktoré sú súčasťou. Velkopoľské a Sliezske
na západe a juhovýchode a Mazovskej na východe. Sú pokryté
úrodnými sprašovými pôdami.
5.Táto časť sa rozkladá od južnej hranice Mazovskej nížiny
až po Tatry a Jesenníky. Patria sem najmä pohoria ( Malopoľská vrchovina ) a preteká tadiaľto aj Visla o Odra.
1.2.b. Podnebie
Klíma Poľska je na prechode medzi miernym zaoceánskym na
západe a kontinentálnym na východe krajiny. Na severozápade
sa uplatňuje zmierňujúci vplyv mora, čo spolu zo západnými
vetrami znamená, že letá sú chladnejšie a zimy miernejšie a
daždivejšie. Na juhu a na východe je vnútrozemské podnebie
s teplými a daždivými letami a mrazivými suchými zimami. Väčšina území má vyrovnané zrážky 500 – 700 mm, smerom na
juh počet zrážok vzrastá a v Tatrách presahuje 1500 mm. V horách sneží od septembra a sneh tam vydrží až do mája.
1.2.c. Rastlinstvo a živočíšstvo
Väčšina území Poľska sa dnes využíva poľnohospodársky, z
pôvodného zalesnenia však zatiaľ zostala zachovaná značná
rozloha.
Prevládajú Smrekové a borovicové lesy, ktoré si
zachovali pôvodný pralesný ráz na hranici s Bieloruskom, kde
vznikol Belovezký národný park. Na tomto chránenom území žijú
okrem losov a bobrov aj posledný európsky zubry. V Karpatách
sa vzácne vyskytuje medveď a vlk.
2 Dejiny a spoločnosť
Poľské dejiny sú veľmi dlhé a komplikované napriek tomu, že
súčasná Poľská republika vznikla až po 2. Svetovej vojne.
Poľsko bolo prvou európskym štátom, ktorý sa v roku 1989
oslobodil spod vlády komunizmu. súčasná Poľská republika
vznikla až po 2. Svetovej vojne. Poľsko bolo prvou európskym
štátom, ktorý sa v roku 1989 oslobodil spod vlády komunizmu.
2.1. Dejiny
Poľsko bolo založené v roku 966, keď Mešek I. ( 930 – 992 )
knieža Polanov prijal kresťanstvo. Za vlády Boleslava Chrabrého
( 967 – 1025 ) dosiahol Poľský štát veľký rozmach. Neskôr
bol oslabený feudálnymi spormi, nájazdmi Tatárov a výbojmi
nemeckých rytierov. V roku 1386 sa Jagiello ( 1351 – 1434 )
Litovské veľkoknieža oženil s Jadwigou ( 1373 – 1399 ) poľskou
kráľovnou a tým založil novú jagollonskú dynastiu. Roku 1466
si Jagelonci podrobili teutónskych rytierov, nemeckých vládcov
Pruska, týmto sa Poľsku otvoril prístup k Baltskému moru. Roku
1569 lublinskou úniou vznikol Poľsko-litovský štát. Keď rod
Jagelloncov vymrel, Poľsko sa stalo ,, kráľovskou republikou ´´,
v ktorom bol kráľ volený snemom šľachticov, nazývaným tiež
Sejm. V roku 1587 bol za Poľského kráľa zvolený Žigmund III
Vasa ( 1566 – 1632 ). Tento panovník o päť rokov neskôr dedil
švédsky trón a pokúšal sa zjednotiť prevažne rímskokatolícke
Poľsko s protestantským Švédskom, čo uvrhlo obe zeme do vojny
trvajúcej 35 rokov ( 1599 – 1635 ). V polovici 17. Storočia sa začal
politický úpadok Poľska. Za 20 rokov vlády Jána II Kazimíra
Vasy ( 1609 – 1672 ) bolo Poľsko dočasne okupované Švédskom
a stratilo východ krajiny v prospech Ruska. Na sklonku 18. Storočia bola oblasť na juhovýchode obsadená Turkami. Poľsko
bolo v tomto období značne oslabená a tak bolo v rokoch 1772,
1793 a 1795 rozdelené medzi Prusko, Rakúsko a Rusko. Počas
Napoleonských vojen sa Poliaci vzbúrili a pomohli Napoleonovi
dobyť Varšavu, čo viedlo k vzniku Varšavského vojvodstva. Aj to sa však po roku 1813 dostalo pod Ruskú nadvládu. O dva
roky neskôr cár Alexander I ( 1777 – 1825 ) Poľské kongresové
kráľovstvo v snahe získať lojalitu Poliakov, ale úmysel sa
nepodaril. Opakované vzbury Poliakov v rokoch 1830, 1846, 1863
viedli ku stále tvrdším represiám zo strany Ruska. Cez 1.
svetovú vojnu bolo poľské územie napadnuté Rakúskom a Nemeckom.
Po ruskej revolúcii v roku 1917 novozvolená boľševická strana
uznala právo Poľska na nezávislosť a tak po skočení vojny v
roku 1918 bola založená druhá Poľská republika. V roku 1926
prvý poľský prezident Jozef Pilosudsky ( 1867 – 1935 ) urobil
prevrat a nastolil takzvaný sanačný režim. V roku 1939 bolo
Poľsko napadnuté nacistickým Nemeckom a rozdelené medzi ZSSR
a Nemecko na základe paktu Molotovov – Ribbentrop. Keď Nemecko
v roku 1941 zaútočilo na ZSSR tak sa množstvo Poliakov pridalo
k sovietskemu vojsku. Poľský odboj bol významný na všetkých
frontoch okupovanej zeme, pokus o oslobodenie v rámci
Varšavského povstania bol kruto potlačený. Vo vojne Poľsko
utrpelo relatívne najväčšie škody a v dôsledku povojnových
zmien hraníc stratilo celkom 11 miliónov obyvateľov. Po vojne
sa Poľsko stalo satelitom Sovietskeho Zväzu po tom, ako
ústava v roku 1952 ustanovila komunistický režim. Protesty
a demonštrácie proti komunistickému režimu v rokoch 1956 a
v roku 1970 boli potlačené. Napriek krutým represiám a väzneniu
komunisti nedokázali vymazať hlboké náboženské cítenie katolíckych
Poliakov. Nádej ožila v roku 1978, keď bol za pápeža zvolený
Poľský kardinál Karol Wojtyla a bol premenovaný na Jána Pavla II.
Jeho triumfálna cesta do Poľska v roku 1979 zdôraznila sila
rímskokatolíckej cirkvi a znamenala nový impulz v boji protikomunistickej
nadvláde. Počas ďalšieho roku boli lodenice v Gdaňsku ochromené
sériou štrajkov, ktoré organizoval vodca v tej dobe ilegálneho
odborového spolku Solidarita Lech Walesa. Vďaka týmto
štrajkom urobila komunistická vláda určité ústupky, ale
onedlho bol vyhlásený výnimočný stav a do čela strany a krajiny
sa postavil Wojciech Jaruzelsky. Osem rokov pokračujúceho
sovietskeho nátlaku ( 1981 – 1989 ) nedokázalo zastaviť postup
disidentov. Ďalšia vlna štrajkov vedených už v tom čase
legálnou Solidaritou začala vo februári 1988 a donútila vládu
Jaruzelského k vyjednávaniu. A v júni 1989 sa v Poľsku konali
prvé aspoň čiastočne slobodné voľby ( komunisti mali
garantovaný určitý počet miest ). Kandidáti Solidarity získali
všetkých 35% v Sejme vyhradených pre opozíciu. Tadeusz
Mazowiecky sa stal prvým nekomunistickým premiérom v sovietskom
bloku. Reštriktívne opatrenia nutné k oživeniu ekonomiky
viedli k rozkolu vnútri Solidarity a Mazowiecky bol nútený
odstúpiť v strede volebnej kampane. V priamych prezidentských
voľbách v roku 1990 sa stal Lech Walesa.
Z prvých skutočne
slobodných volieb v roku 1991 vyšiel Sejm s veľkým počtom
strán, niekoľko koaličných strán a potom nastala politická
kríza, ktorá vyústila do vypísania predčasných volieb v roku
1993. V nich zvíťazila koalícia ľavicových síl. 2.2. Štátne zriadenie
Hlavou štátu je prezident vybavený rozsiahlymi právomocami
volený obyvateľmi na obdobie piatich rokov. Zákonodarným
orgánom je podľa ústavy z roku 1989 dvojkomorové Národné
zhromaždenie volené na štyri roky. Dolná komora Sejm má 460
poslancov a horná komora Senát má 100 poslancov ( dvaja za
každé vojvodcovstvo – Warszava a Katowice majú po troch
zástupcoch ) s právom veta voči rozhodnutiam Sejmu. Výkonnú
moc má vláda na čele s ministerským predsedom. 2.3. Obyvateľstvo
Druhá svetová vojna drasticky obmedzila národnostnú rozmanitosť
Poľska. Po 1. Svetovej vojne tvorili Poliaci 69% populácie
Poľska. V dnešnej dobe je to skoro 99%. Bol to výsledok
deportácii a vyhladzovania židov, ako aj masového exodu
Nemcov a rozsiahlych zmien hraníc. Tesne po vojne žilo v
Poľsku na vidieku 2/3 obyvateľstva, v dnešnej dobe je tento
pomer opačný. V posledných rokoch bol zaznamenaný veľký
pokles pôrodnosti. Aj napriek tomu, že Poliaci boli storočia
pod cudzou nadvládou majú bohaté kultúrne dedičstvo, najmä
v oblasti literatúry, hudby, filmu a dokonca aj vo vede. K známym a uznávaným osobnostiam patrí astronóm Mikuláš
Kopernik, ktorý definoval model heliocentrickej sústavy
( 1473 – 1543 ), skladateľ Fryderik Chopin ( 1810 – 1849 ),
románopisec Henryk Sienkiewicz a filmový režisér Andrzej
Wajda ( 1926 ).
3. Hospodárstvo
V roku 1989 Poľsko zahájilo zložitý a nutný prechod k
trhovému Hospodárstvu. Došlo k liberalizácii cien a miezd a
boli zrušené štátne dotácie. Vysoká inflácia si vyžiadala
tvrdé reštriktívne opatrenia, ktoré viedli k vysokej
nezamestnanosti a vo svojich dôsledkoch k víťazstvu ľavicových
síl vo voľbách ale aj k obnoveniu hospodárskeho rastu začínajúc
rokom 1992.
3.1. poľnohospodárstvo
Skoro polovicu územia Poľska zaberá orná pôda. Rozdrobenosť
týchto poľnohospodárskych úsekov spôsobuje neefektivitu
Poľského poľnohospodárstva a preto je v poľnohospodárstve
zamestnaných 30% všetkých pracujúcich. Hlavnými plodinami
sú zemiaky ( 2. Miesto v pestovaní na svete ), obilniny a
cukrová repa. Nezanedbateľnými plodinami je aj zelenina,
chmeľ, repka a ľan. V živočíšnej výrobe prevláda chov
ošípaných a dobytka, ktorý sa ale v poslednej dobe začal
znižovať, hlavne kvôli BSE – Krojtzveld – Jakobovej choroby.
Vysoký je stále počet koní. 3.2. Priemysel
Poľsko má veľké zásoby nerastných surovín.
V ťažbe čierneho
uhlia zaujíma ( Hornosliezska panva ) 4. Miesto vo svete.
Svetovo významná ja aj ťažba rúd medi ( Legnica ) a síry na
juhovýchode. Ďalej má Poľsko zásoby zinku, olova, striebra,
soli a zemný plyn. Väčšinu elektrickej energie vyrábajú tepelné
elektrárne na uhlie ( Belchátow v strede Poľska zo svojou
kapacitou 4300 MW je najväčšia tepelná elektráreň v Európe ).
V priemysle klesá význam hutníctva železa ( Katowice, Kraków )
a farebných kovov, rastie produkcia dopravných prostriedkov
( Varšava, Bielsko – Biala, Tychy ). Najväčšia rafinéria je
v Plocku. Veľmi rozsiahla je ťažká chémia a výroba cementu.
Tradíciu v Poľsku má textilný a potravinársky priemysel.
Najdôležitejšiu priemyselnú základňu predstavuje Katowická
Konurbácia v Hornosliezskej panve s troma miliónmi obyvateľov.
3.3 Doprava a spoje
Železnice rozsiahle využívané na prepravu osôb a surovín,
sú skoro z polovice elektrifikované. Cestná sieť nie je príliš
kvalitná ( iba 240 km starých diaľnic ) a viac ako 1/3 ciest
nie je spevnená. Významná je námorná doprava s významnými
prístavmi ako Štetín, Gdaňsk a Gdyne. Pravidelné letecké
spojenie má viac než 12 miest.
3.4. Zdravotníctvo a školstvo
Zdravotná starostlivosť je na systéme bezplatného poistenia
pre všetkých pracujúcich a ich rodiny, vzťahuje sa aj na
súkromných poľnohospodárov, dôchodcov, invalidov a študentov.
Od 7 do 14 rokov je povinná a bezplatná školská dochádzka.
Bezplatné je tiež vzdelávanie na všeobecných a odborných
Školách, na polytechnikách, a na univerzitách. Zhrnutie.
Rozloha: 312 681 km2
Najvyšší vrch: Rysy ( Tatry ) 2499m
Najvnižší bod: pri Gdaňskej zátoke - 10m
Úradný jazyk: Poľstina
Mena: 1 zloty = 100 grošov
HDP: 75,8 mld. USD dolárov
Obsah
1. Poloha a prírodné podmienky. str. 2
1.1. Poloha .................................... str. 2
1.2. Prírodné podmienky .............. str. 2
1.2.a Povrch..................................... str. 2
1.2.b Podnebie................................. str. 3
1.2.c Rastlinstvo a živočíšstvo........ str. 4
2. Dejiny a spoločnosť............... str. 4
2.1. Dejiny .................................. str. 4
2.2. Štátne zriadenie..................... str. 7
2.3. Obyvateľstvo......................... str. 7
3. Hospodárstvo........................ str. 8
3.1 Poľnohospodárstvo............... str.
8
3.2 Priemysel.............................. str. 9
3.3 Doprava a spoje.................... str. 9
3.4 Zdravotníctvo a školstvo...... str. 9
Zhrnutie................................. str. 10
Úvod..................................... str. 1
Čestné prehlásenie
Týmto čestne prehlasujem, že túto seminárnu prácu som odnikoho
a odnikiaľ neodpísal, ani ju nestiahol z internetu.
|
