Žeravý oblak je veľmi horúca masa plynu, ktorá sa výbuchom uvoľnila z krátera a strháva so sebou veľké množstvo úlomkov hornín. Vlastnosti a ničivosť takéhoto oblaku môžeme dokumentovať na príklade výbuchu sopky Mont Pelée v roku 1902, ležiacej v severnom cípe ostrova Martinique.

Mont Pelée je povestná sopka. Pred pamätným výbuchom mala dva krátery a v menšom bolo jazero. Jej boky boli pokryté lávou a tefrou z roku 1851. Vtedy neurobila väčšiu škodu, a preto keď 20.apríla 1902 začala účinkovať, nikto sa jej nenaľakal. Výbuch sa skutočne začal miernym padaním tefry a asi 40 000 obyvateľov mestečka St. Pierre, ktoré sa rozprestieralo na južnom úpätí vrchu, bolo ešte aj hrdých na svoju sopku. O týždeň sa však vietor obrátil a mesto zaplavili jedovaté sírnaté plyny. Vzduch bol dusivý a mal nepríjemný zápach, vtáci padali zo vzduchu a asi 10 000 ľudí utieklo spolu s okolitým zvieratstvom. Ostatní ostali v meste kvôli miestnym voľbám. Aj úrady žiadali voličov, aby ostali, že skôr-neskôr sa vietor obráti a potom pominie malá nepríjemnosť, ktorú zapríčinila sopka. Zdalo sa, že predpoveď sa splnila. 29.apríla vyčistila vzduch poriadna prietrž mračien a vietor odvial dym smerom k moru. Len malá riečka pri meste, ktorá odvádzala vodu z jazera krátera, sa správala čudne. Medzi 29.aprílom a 1. májom sa cez ňu prehnala prudká povodňová vlna. 2.mája mala riečisko takmer suché a 3. mája sa rozvodnila. 5.mája popoludní kráter s jazerom vybuchol a jazero sa ako horúca čierna záplava bahna valilo do doliny rieky, zmietnuc cukrovar a rybárske lode v ústi rieky, pričom za hynulo veľa ľudí. V nasledujúcich dňoch sa dolu vrchom valili horúce bahná, ktorých pôvod je ešte i dnes nejasný, lebo nebolo toľko dažďa, aby sa mohol tento jav vysvetliť. A ľudia ešte stále neopustili mesto. 8.mája o 7.50 ráno otriasla vrchom séria výbuchov. Z krátera vystúpil kolmo do ovzdušia mohutný čierny stĺp dymu. V nasledujúcom okamihu sa otvorila stena krátera a z neho vystrelil takmer vodorovne nový stĺp dymu priamo na mesto. Jeden účastník, ktorý katastrofu prežil, videl z paluby lode kotviacej v zálive vznik oblaku, ale neostalo mu veľa času na pozorovanie , lebo žeravá masa, pohybujúca sa rýchlosťou 160 km za hodinu, prihnala za necelé dve minúty aj nad záliv peklo, ktoré vtedy už zúrilo v meste.

Tehlové múry hrubé jeden meter boli zvalené, veľké stromy vytrhnuté aj s koreňmi, 130-milimetrové delo strhnuté z lafety, 3-tonový pomník strhnutý na 4 metre od podstavca.