Prichádzajú sem turisti z celého sveta, aby sa pripojili k oslavám v Riu de Janeiro. Ulice sú plné návštevníkov, vo dne v noci sú preplnené tanečníkmi v nádherných kostýmoch pohybujúcimi sa v rytme hudby. Vyvrcholením je pestrofarebný sprievod alegorických vozov organizovaný školami samby.
Bahiu na severovýchode ako prvú kolonizovali Európania. Prekvitá tu gastronómia. Táto oblasť sa pýši množstvom chutných jedál z morských rýb. Ochutené sú koreninami z vlasti pôvodných majstrov kuchárov, ktorými boli otroci. Ešte vždy sa tu predávajú tieto jedlá a kokosové sladkosti a chutné korenisté rybie pirôžky pozdĺž bahijských pláží. Zvýšenie cien ropy v 70. rokoch prinútilo Brazíliu, aby hľadala alternatívne palivá. Výskumníci prišli s etanolom. Toto palivo sa vyrába z kvasenej cukrovej trstiny. Etanol je lacnejší ako bežný benzín, produkuje menej oxidu uhličitého a je šetrnejší k životnému prostrediu.V súčastnosti asi jedna tretina brazílskych áut jazdí na tento zelený benzín.
Brazília je síce sebestačná vo výrobe potravín a priemyselných tovarov, ale potrebuje peniaze, aby mohla splatiť obrovské zahraničné dlhy. Preto sa orientuje na vývoz. Vyváža sa najmä káva, nerastné suroviny a lietadlá. Veľké množstvo áut sa vyváža do Argentíny. Väčšina brazílskej priemyselnej výroby sa sústreďuje zhruba v trojuholníku priemyselných miest Rio de Janeiro, Sao Paulo, Belo Horizonte.
Takmer všetci Brazílčania sú rímskokatolíci. Toto náboženstvo si Portugalci priniesli so sebou a každé mesto či dedina má svojho patróna spomedzi svätcov, ktorý ho ochraňuje. Milióny Brazílčanov uplatňujú svoje právo na slobodu vyznania, uctievajú bohov a duchov pochádzajúcich z afrických náboženstiev. Napríklad v decembri a januári nechávajú mnohí na plážach kvety, mydlá a ovocie na počesť Iemanjá, africkej bohyne mora. Očakávajú od nej, že splní ich novoročné želania. Táto bohyňa sa spája s katolíckou Pannou Máriou.
Amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália. Je najväčším zachovaným dažďovým pralesom na svete. Zaberá približne jednu tretinu Južnej Ameriky, najhustejší je okolo rieky Amazonky v Brazílíi. Mnohé zvieratá, vtáky, hmyz a plazy sú odkázané na toto prostredie, kde si nachádzajú potravu i úkryt. Kmene amazonských Indiánov žijú v týchto pralesoch už tisíce rokov. Dažďový prales však trpí nesmiernym vyrubovaním, ktoré ohrozuje obyvateľstvo, zver i rastlinstvo, ale v konečnom dôsledku i život na zemi.
Kedysi žil v dažďovom pralese azda milión Indiánov. Dnes ich ostalo menej ako 200 tisíc.