Napríklad polčas rozpadu stroncia 90 je dvadsať osem rokov. Začínajúc s jedným kilogramom stroncia 90, bude o dvadsať osem rokov pol kilogramu tejto rádioaktívnej látky, o ďalších dvadsať osem rokov štvrť kilogramu, o ďalších dvadsať osem rokov jedna osmina kilogramu. Po približne 560 rokoch, alebo dvadsiatich polčasoch, rádioaktivita danej vzorky stroncia 90 bude redukovaná na jednu milióntinu svojej pôvodnej sily. V priebehu tohto poklesu atómy vylučujú tri hlavné formy žiarenia: alfa, beta a gama, pomenované podľa prvých troch písmen gréckej abecedy. Alfa častica, ekvivalent jadra hélia, pozostáva z dvoch protónov a dvoch neutrónov. Vďaka svojej relatívne vysokej veľkosti a váhy sa môže táto častica zastaviť hárkom papiera. Alfa častica rýchlo stráca na význame a do hmoty môže preniknúť len krátky úsek, napriek tomu je ale veľmi energická a ak sa pri kontakte s ľudskou bunkou pohybuje dostatočne rýchlo, môže preniknúť cez stenu bunky a spôsobiť vážne poškodenie jej vnútru. V skutočnosti má alfa radiácia na množstvo dodanej energie horší biologický dopad, než ktorákoľvek iná forma žiarenia. Nedávne štúdie ukázali, že vplyv alfa častíc na chromozómy je tisíc krát väčší ako gama žiarenie. Skoro dvetisíc krát menšia než alfa častica je beta častica, ktorá je pri negatívnom náboji identická s elektrónom. Vyžarovaná z jadra môže beta častica preniknúť ďaleko hlbšie do hmoty ako alfa, môže cestovať cez mnoho buniek tela, kým stratí energiu a zastaví sa. Gama žiarenie sú elektromagnetické vlny energie vyžarované jadrom rádioaktívnej látky a má najväčšiu silu preniknutia a často sprevádza alfa a beta emisie. Röntgenové žiarenie je podobné gama lúčom. Rádioaktivita nemôže byť zaznamenaná ľudskými zmyslami. Nie sme biologicky zariadení, aby sme cítili jej silu, alebo videli, počuli, hmatali alebo ju cítili. Ale gama žiarenie môže preniknúť našimi telami, ak sme vystavení rádioaktívnym časticiam. Beta žiarenie môže preniknúť cez kožu a zničiť žijúce bunky, hoci podobne ako alfa častice, ktoré nemôžu preniknúť cez túto bariéru, najnebezpečnejšie a nejnenavrátiteľnejšie škody napáchajú pri požití stravy alebo vody, alebo pri dýchaní, kontaminovanej časticami rádioaktívnej látky. Žiarenie nás ohrozuje ionizovaním, teda vylučovaním elektrického náboja atómov a molekúl tvoriacich bunky tela. Či sa účinok ionizácie prejaví o niekoľko hodín, alebo až niekoľko rokov zväčša závisí na množstve radiácie, meranej v jednotkách rem (röntgen equivalent man).