Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Rádioaktivita, ozón
Dátum pridania: | 31.12.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Smajlik | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 168 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 20.3 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 33m 50s |
Pomalé čítanie: | 50m 45s |
Počas zimy a jari 1998 na južnej pologuli rozsah ozónovej diery prekročil 25 miliónov km2 a najnižšie hodnoty množstva ozónu boli okolo 100 D.U. Poškodenie ozónovej vrstvy, ktoré označujeme ako ozónová diera na začiatku 80-tych rokov bývalo najčastejšie pozorované v októbri, dnes sa často vyskytuje už v septembri a pokračuje do polovice decembra.
Ozónová vrstva
Často používané označenie pre ozón v stratosfére, kde sa nachádza 85 až 95 % celkového množstva atmosférického ozónu. V užšom slova zmysle je to vrstva najväčšej koncentrácie ozónu medzi 18 až 25 km. Vo všeobecnosti pri používaní tohoto pojmu ide o celkové množstvo ozónu, ktorý sa v atmosfére vyskytuje od zemského povrchu až do výšky 50-60 km.
Prízemný (troposférický) ozón
Ozón v prízemnej vrstve atmosféry. V industriálnej dobe sa jeho koncentrácie zvyšujú, pretože za priaznivých okolností vzniká fotochemickým rozkladom oxidov dusíka a uhľovodíkov. Od začiatku 20 storočia pribúdalo 1 % prízemného ozónu ročne. V poslednom desaťročí sa tento rast na väčšine meraných miest spomalil alebo zastavil. Vyššie koncentrácie prízemného ozónu nie sú žiadúce, pre jeho negatívny vplyv na živé organizmy. Od roku 1996 na Slovensku platí hygienická norma EU 92/72, podľa ktorej nesmie prekročiť priemerná osemhodinová koncentrácie prízemného ozónu 110 mikrogramov na m3.
Spektrofotometrické meranie ozónu v atmosfére
Najdôležitejšia a najrozšírenejšia metóda na meranie atmosférického ozónu. Pri meraní sa vyhodnocuje zoslabenie ultrafialového slnečného žiarenia na vlnových dĺžkach, ktoré ležia v absorpčnej oblasti ozónu. Používa sa pri meraní celkového množstva atmosférického ozónu, ale aj pri meraní koncentrácie prízemného (troposférického) ozónu.
Stratosféra
Časť zemskej atmosféry nachádzajúca sa v priemere vo výške 10 až 50 km. Do výšky 20 až 25 km sa teplota s výškou mení málo, nad touto výškou teplota stúpa. Ohrievanie je spôsobené pohlcovaním energie slnečného ultrafialového žiarenia pri fotochemických reakciách, pri ktorých vzniká a zaniká ozón.
Stratosférický ozón
Ozón vo vyšších vrstvách atmosféry. Pri prirodzenom vzniku a zániku ozónu sa spotrebuje škodlivé ultrafialové slnečné žiarenie. Ozónová vrstva takto chráni biosféru pred prienikom tohto žiarenia k zemskému povrchu. Ozón sa v atmosfére vyskytuje do výšky okolo 50 - 60 km. Najväčšie koncentrácie v stredných zemepisných šírkach sú pozorované vo vrstve 17 - 23 km. Troposféra
Spodná časť zemskej atmosféry do výšky okolo 10 km. Sú v nej sústredené približne tri štvrtiny hmotnosti atmosféry. Charakteristickým znakom je pokles teploty s výškou v priemere o 6,5 stupňa na 1 km.