Gény taktiež kontrolujú bunečné aktivity a predpokladá sa, že v každej bunke je regulačný gén, ktorý kontroluje podiel bunečného delenia. Ak sú naše telá z vonku vystavené gama-žiareniu, alebo keď vdýchneme časticu rádioaktívnej látky do našich pľúc a jeden z atómov vyžiari alfa alebo beta častice, toto žiarenie sa môže stretnúť s regulačným génom a chemicky ho zničiť, niekedy zabíjajúc bunku, niekedy nechávajúc ju nažive. Žijúca bunka pokračuje v normálnych funkciách, až jedného dňa, päť až šesťdesiat rokov neskôr (napr. po inkubačnej dobe karcinogénov), sa namiesto rozdelenia na dve nové bunky vytvoria miliardy identicky poškodených buniek. Tento typ rastu, ktorý vedie k tvorbe nádoru, sa nazýva rakovina. Rakovinové bunky sa často oddelia od hlavnej časti nádoru a vstúpia do krvného alebo lymfatického obehu a cestujú do iných orgánov. A tu sa znovu nekontrolovateľne rozdeľujú a formujú nové nádory. Keďže sú agresívnejšie ako normálne bunky tela, rakovinové bunky zužitkovávajú výživu tela a spôsobujú, že normálne tkanivo odpadne a umrie. Rádioaktivita, popri zvyšovaní šancí na rakovinu, takisto spôsobuje genetické mutácie - náhle zmeny v nezdedených charakteristikách organizmu. V roku 1927 bol Dr. H.J. Müller ocenený Nobelovou cenou za objav, že röntgenové lúče spôsobujú nárast množstva takýchto mutácií v ovocí. Müllerove objavy boli odvtedy potvrdené mnohými ďalšími výskumníkmi. Gény a chromozómy vzoriek zo zvierat a rastlín sa ukázali byť citlivé na žiarenie. U nich sa tak isto vyvinula rakovina a genetické poruchy pri vystavení rádioaktívnym materiálom. Reprodukčné orgány ľudí sú pravdepodobne rovnako náchylné. Navyše, ako sa ukázalo, množstvo mutácií je v priamej závislosti od celkového množstva vystavenej radiácie, či už je to jedna veľká dávka, alebo mnoho malých. Mutácia sa zjaví vždy, keď je gén chemicky alebo štrukturálne zmenený. Niektoré bunky tela umrú, alebo sa stanú rakovinotvorné a zmenené, niektoré prežijú bez významných zmien. Geneticky zmenená spermia alebo bunka vajca môže prežiť bez rakoviny ale môže tiež značne zničiť potomka, ktorému dáva základ. Sú dva druhy génov: dominantné a ustupujúce. Na pochopenie rozdielu, pouvažujme napríklad o farbe očí. Každá vlastnosť je predurčená párom génov (jedna časť páru pochádzajúca od matky, jedna od otca). Gén hnedých očí je silný a dominujúci gén. Gén modrých očí je slabý a ustupujúci. Dieťa, ktoré zdedí dva gény hnedých očí sa narodí s hnedými očami. Dieťa s jedným génom hnedého oka a jedným modrého oka bude stále mať hnedé oči, pretože gén hnedého oka je dominujúci. Jediná možnosť mať modré oči je zdediť dva gény modrých očí.