Dieťa formované z bunky spermie alebo vajíčka mutovanej žiarením dominantnou formou ukáže výsledky takejto mutácie. Môže byť spontánne potratené, alebo ak prežije tehotenstvo, môže sa stať chorľavým, deformovaným indivíduom s krátkou životnosťou. Ak sa takáto osoba potom rozmnožuje, štatisticky polovica z jeho alebo jej detí zdedí dominantný gén a jeho deformáciu. Typickým príkladom je vrodená porucha rastu kostí, zakrpatenosť: osoba trpiaca touto chorobou sa narodí s abnormálnymi kosťami, čoho výsledkom sú krátke nohy a ruky a relatívne veľká hlava. Žiarením zapríčinená recesívna mutácia sa nemusí prejaviť okamžite. Dieťa sa môže zdať normálne, ale môže nosiť zhubné gény a odovzdať ich nasledujúcej generácii. Keďže sa choroba zapríčinená recesívnym génom neprejaví, pokiaľ dieťa nezdedí gény od oboch rodičov, nemusí sa prejaviť po celé generácie. Cukrovka, svalová dystrofia, hemofília, isté formy mentálnej retardácie a cystická fibróza patria medzi tisíc päťsto poznaných chorôb recesívnych génov. Radiácia môže takisto spôsobiť zlomenie chromozómu bunky spermie alebo vajíčka, čo vedie k vážnym poruchám u potomstva. Jedna choroba spojená s poškodením chromozómov je Downov syndróm (mongoloidnosť). Poruchy sa môžu objaviť dokonca aj vtedy, keď bunky spermie a vajíčka sú geneticky normálne, v prípade, že žiarenie zabije špecifické bunky vo vyvíjajúcom sa embryu počas prvých troch mesiacov vnútromaternicového života. Ak bunka určená na tvorbu komôr srdca je zabitá, dieťa sa môže narodiť s dierou v srdci. Tak isto existuje väčší výskyt detskej leukémie, ak je plod v tele vystavený žiareniu. Všetci sme vystavení prirodzenému žiareniu, vo forme prirodzeného žiarenia pozadia, ktoré bolo na Zemi po miliardy rokov. Keď bola ozónová vrstva atmosféry tenšia, ultrafialové lúče zo slnka a kozmické lúče z vonkajšieho vesmíru - dve prirodzené formy žiarenia - prúdili bez prekážok a spôsobovali genetické mutácie všetkým žijúcim druhom. Výsledkom týchto a komplexu iných síl sa jednobunkové organizmy v oceánoch začali deliť do komplexnejších bytostí adaptovaných na život v mori, na zemi a vo vzduchu. Keď sa ozónová vrstva naakumulovala a stala hustejšia, viacbunkové organizmy boli chránené pred zničujúcim slnečným žiarením a postupne sa vyvinuli ľudské bytosti, s ich veľmi špecializovaným mozgom. Silné a užitočné mutácie prežili, zatiaľ čo škodlivé mutácie vymreli. Dnes skoro všetci genetici veria, že ľudstvo dosiahlo evolučný vrchol v počte užitočných mutácií, ktorým môže byť živočíšny druh vystavený. Preto je väčšina genetických mutácií ničivá, spôsobujúc choroby a deformácie.