Právnici by sa nemali venovať praktizovaniu medicíny. Výroba jadrovej energie a procesy zahrnuté do výroby jadrových zbraní sú zodpovedné za výrobu miliárd a miliárd nových rádioaktívnych atómov a molekúl a tie sú dnes druhým najdôležitejším zdrojom verejného vystavenia žiareniu. Rozdiel je, že röntgenové lúče môžete vypnúť, ale rádioaktívny odpad ním zostane navždy- najväčšie množstvo potenciálneho vystavenia ľudí, žiareného počas štiepenia jadra. Tento štiepny proces vyúsťuje do výroby stoviek rádioaktívnych prvkov, ktoré už začínajú kontaminovať potravinový reťazec. Rádioaktívny materiál si nachádza svoju cestu v riekach, jazerách a oceánoch, kde je pojedaný rybami, zlúčený s ich biochemickými systémami a tisíc krát koncentrovaný v ich telách. Kontaminovaná voda je požívaná trávou a ďalšou vegetáciou a rádioaktívne prvky sa znovu koncentrujú. Kravy pasúce sa na kontaminovanej tráve ďalej koncentrujú žiarenie a prípadne prenesú kontamináciu na nás vo forme mlieka alebo mäsa. Obrovské množstvo tohoto ľuďmi vyprodukovaného žiarenia leží v pôdach, migruje v riekach, jazerách a oceánoch. Je rutinne vylučované do vzduchu, ktorý dýchame a sedí v skladovacích bazénoch a obrovských skladovacích nádobách, s možnosťou kontaminovať potravinový reťazec na veky vekov. Najviac zastúpenými rádioaktívnymi prvkami vznikajúcimi počas výroby jadrovej energie a atómových zbraní sú beta a gama žiariče jód 131, stroncium 90 a cézium 137. Jód má polčas rozpadu osem dní. Tento prvok a aj stroncium 90 cestujú po potravinovom reťazci a keď dosiahnú ľudí, sú absorbované stenami vnútorností. Jód 131 migruje v krvi k štítnej žľaze a môže spôsobiť rakovinu o dvanásť až päťdesiat rokov neskôr. Stroncium 90 s polčasom rozpadu dvadsaťosem rokov sa chemicky podobá kalciu a je začlenené do kostného tkaniva, kde môže viesť k leukémii a škodlivému nádoru kostí. Cézium 137 s polčasom rozpadu tridsať rokov sa koncentruje v svaloch zvierat a rybách, v prípade konzumácie ľuďmi sa ukladá v svaloch a ožaruje svalové bunky a okolité orgány. Je dôležité, že röntgenové lúče môžu ohroziť pacienta len pri prechode cez telo, ale rádioaktívny odpad zostáva v tele po mnoho rokov sústavne ožarujúc okolité bunky. Je jedno či prirodzená, alebo ľuďmi vyrobená, každá rádioaktivita je nebezpečná. Neexistuje "bezpečné" množstvo rádioaktívneho materiálu, alebo dávky žiarenia.