Prečo? Pretože z prirodzenej povahy biologického poškodenia spôsobeného žiarením vyplýva, že na iniciovanie rakoviny alebo mutačného cyklu je potrebný len jeden rádioaktívny atóm, jedna bunka a jeden gén. Každé vystavenie preto predstavuje nebezpečnú hru s mechanizmom života. Dnes skoro všetci genetici súhlasia, že neexistuje tak nízka dávka žiarenia, ktorá by nespôsobovala žiadne mutácie. Preto sa verí, že dokonca aj malé dávky prirodzenej radiácie predstavujú potenciál genetických zmien. Analogicky neexistuje nezhoda medzi vedcami, že veľké dávky ionizujúceho žiarenia spôsobujú množstvo druhov najrôznejších rakovín. Pätnásť rokov po výbuchoch atómových bômb v Japonsku sa zdvojnásobil výskyt rakoviny žalúdka, pohlavných orgánov, prsníka, čriev, pľúc, kostí a štítnej žľazy medzi tými, čo výbuch prežili. Približne päť rokov po útoku na mesto Hirošima sa objavila epidémia leukémie, ktorá do desiatich rokov dosiahla úroveň výskytu tridsať krát väčšiu ako u obyvateľstva nevystaveného žiareniu. Priame spojenie medzi rakovinou a dokonca aj malými dávkami žiarenia bolo najlepšie dokázané britskou epidemiologičkou Dr. Alice Stewart, ktorá objavila, že len jedno diagnostické röntgenovanie tehotného brucha zvyšuje nebezpečenstvo leukémie potomka až o štyridsať percent. Každá lekárska učebnica zaoberajúca sa účinkami žiarenia varuje, že neexistuje bezpečná úroveň vystavenia. Napriek tomu jadrový priemysel a vládne agentúry zaviedli pojem "bezpečnej" dávky pre pracovníkov a celú verejnosť, využívajúc podporu vedcov, ktorí veria, že existuje hranica, pod ktorou je vystavenie malému množstvu žiarenia bezpečné. Toto tvrdenie je nebezpečne zavádzajúce a mnohí veria, že nesprávne. Medzinárodná komisia o rádiologickej ochrane (ICRP) pôvodne navrhla "dostupnú" úroveň žiarenia pre použitie priemyslom, ale podotkla, že aj toto množstvo nemusí byť skutočne bezpečné. Namiesto toho odsúhlasila podporu vhodnej propagácii jadrovej energetiky. Ako ICRP poznamenala vo svojich odporúčaniach z roku 1966 (dokument č.2), "táto limitácia samozrejme zahŕňa nevyhnutný kompromis medzi ničivými účinkami a spoločenským úžitkom...Cítime, že táto úroveň poskytuje správnu voľnosť pre expanziu programov atómovej energie v predpovedateľnej budúcnosti. Malo by byť zdôraznené, že tento limit v skutočnosti nemusí predstavovať skutočný pomer medzi možným negatívnym účinkom a pravdepodobným prínosom". Nové údaje analyzované fyzikmi skúmajúcimi explózie v mestách Hirošima a Nagasaki ukazujú, že žiarenie je ďaleko nebezpečnejšie, ako sa pôvodne predpokladalo.