Mancuso odmietol publikovať svoje závery, odvolávajúc sa na nekompletnosť štatistík a potrebu ďalšieho času. V roku 1975 ho AEC informovala, že ďalšia podpora je termínovaná do júla 1977 a požadovala, aby v tú dobu aj odovzdal údaje laboratóriám v Oak Ridge. Dr. Mancuso využil výhodu medziobdobia na kontaktovanie epidemiologičky Alice Stewart a jej asistenta Dr. Georga Kneala, bioštatistika a títo traja potom detailne študovali materiály o pracovníkoch Hanfordu. Prišli k záveru podobnému Milhamovej práce: šesť až sedem percentný nárast smrtí žiarením spôsobenou rakovinou medzi pracovníkmi Hanfordu, čo naznačovalo, že táto choroba je zreteľne spojená s vystavením žiareniu, ktoré je podľa dnešných noriem "akceptovateľné". V skutočnosti Dr. Mancuso objavil, že radiačná "dvojitá dávka" (teda taká, pri ktorej sa výskyt choroby zdvojnásobí) je 3,6 radov za život pre rakovinu kostnej drene a približne 33 - 38 radov za život pri iných formách rakoviny. Predchádzajúce odhady založené na údajoch o svedkoch testov atómových bômb a výskume o röntgenových lúčov na ľuďoch stanovili tieto dávky na 100 radov pre leukémiu a 300 - 400 radov pre spôsobenie vážnej rakoviny. (Rad- absorbovaná dávka žiarenia, je meranie žiarenia absorbované cieľom vyjadrené množstvom energie (v ergoch) na gram absorbujúceho materiálu). Dnes má každý jadrový pracovník dovolenú dávku 5 radov ročne, to znamená, že pracovníci môžu byť vystavení dvojitej dávke pre leukémiu každým rokom a rakovinu každých sedem až sedem a pol roka. Štúdia doktora Thomasa Nrajana z Portsmouth, New Hampshire o pracovníkoch z jadrových ponoriek podporila odhady doktora Mancusa. Takéto údaje odporúčajú, aby jadrový priemysel začal najímať pracovníkov, ktorí sú starší ako šesťdesiat rokov - teda tak starých, aby sa u nich už nevytvorili zhubné choroby!
Narastajúce vystavenie pracovníkov a verejnosti žiareniu jadrovým priemyslom predstavuje tragédiu pre mnohých ľudí. Zvyšujúce sa množstvo ľudí sa bude musieť zaoberať rakovinou, alebo možno, ešte bolestivejšie, deformovanými a chorými potomkami. V roku 1969 doktori John Gofman a Arthur Tamplin, vedci predtým pracujúci pre Livermore Radiation laboratóriá pri AEC, oznámili, že keby všetci Američania boli ročne vystavení oficiálne dovolenej dávke 170 miliremov radiácie (ekvivalent šiestich röntgenov hrude ročne) nad prirodzenú hladinu, znamenalo by to nárast o 32 000 až 300 000 smrtí zapríčinených rakovinou ročne.