Rozvoj kapitalizmu neobišiel ani Petržalku, vzniklo tu niekoľko väčších i menších priemyselných podnikov, čím sa Petržalka stávala aj dôležitou dopravnou križovatkou.
Podstatná časť obyvateľov obce žila v tom čase v značnej biede, čo podnietilo usporiadanie niekoľkých dobročinných akcií.
Rozpínavosť fašizmu a tragické udalosti, ktoré postihli Československú republiku v dôsledku Mníchova, drasticky zasiahli aj do vývoja Petržalky. V roku 1938 bola obec pripojená k fašistickému Nemecku. Roky fašistickej poroby predstavovali pre Petržalku najtemnejšie obdobie v jej histórii, boli to roky biedy, odriekania, udavačšstva a perzekúcií. Po oslobodení Sovietskou armádou Petržalka pripadla znova k Československu. Krátko po oslobodení odkryli pri severozápadnom múre miestneho cintorína 5 masových hrobov so 460-timi obeťami nacistickej beštiality. Obyvatelia obce vybudovali spoločný pamätník s menami 53 indentifiovaných osôb ako trvalý dokument zverstiev fašistov na väzňoch koncentračného tábora v Petržalke.
Súčasťou Veľkej Bratislavy sa Petržalka stala v roku 1946.
Od roku 1973, kedy padlo rozhodnutie o likvidácii starej Petržalky, sa kryštalizovala súčasná podoba tohto sídliska. Došlo k obrovskému nárastu domov, bytov i počtu obyvateľov, čo ovplyvnilo výzor ale aj charakter Petržalky. Pre skvalitnenie a spríjemnenie života sa v minulých rokoch urobilo mnoho, výsledky sú však viditeľné už dnes. Vybudovanie ďalších mostov, ktoré umožňujú cestovať do všetkých kútov Bratislavy, prvej petržalskej nemocnice, ale aj obnova budov a priestorov, ktoré v minulosti mali veľký význam, to všetko smeruje k stále krajšej Petržalke a k návratu k našim tradíciám.